Prečo trestáme sami seba
Keď sa Európou v 13. a 14. storočí šírila obrovská epidémia „Čierna smrť“, ľudia sa verejne bičovali železami až do krvi, pretože verili, že tým očistia svoju dušu a odvrátia nebezpečenstvo smrtiacej choroby. Ako civilizácia pokročila, zdokonalili sa tiež naše metódy sebatrýznenia. Už to nerobia na verejnosti, ale množstvo ľudí si „trieska hlavu“ o stenu v súkromí. Táto prax je oveľa bežnejšia ako si uvedomujeme.
Prečo sa ľudia uchyľujú k sebatrýzni?
Jednou z našich najväčších mylných predstáv o trestaní seba samého je, že len psychicky nevyrovnaní ľudia sa uchyľujú k týmto opatreniam.
Viaceré štúdie preukázali, že ľudia sa uchyľujú k seba trestaniu, aby si zmiernili pocity viny. Často sa snažia odčiniť svoje hriechy tým, že si fyzicky ubližujú. Súčasné výsledky štúdií naznačujú, že je to tak.
Napríklad v jednej štúdii si mali vysokoškoláci spomenúť a napísať niektoré udalosti, ktoré v nich zanechali pocit viny, alebo smútku. V druhej časti im bolo povedané, že podstúpia šesť miernych elektrických šokov. Tí, ktorí písali o väčších pocitoch viny si nechali do seba púšťať viac elektrického prúdu, ako tí, čo písali o pocitoch smútku, alebo neutrálnych spomienkach. Z prieskumu vyplynulo, že čím silnejšie šoky boli ochotní podstúpiť, v stupnici označenej dokonca aj mierne bolestivé, tým boli ich pocity viny viac zmiernené. Pritom sa nejednalo o ľudí s masochistickými sklonmi, alebo emocionálne nestabilných.
Aj ďalšia štúdia potvrdila, že pocit viny znižuje sebatrýzeň. Napríklad ľudia, ktorí sa cítili previnilo boli ochotní držať ruky v mrazivej ľadovej vode podstatne dlhšiu dobu (čo môže byť veľmi bolestivé), ak osoba, ktorej „ublížili“ bola v miestnosti s nimi.
Pozoruhodné na týchto štúdiách je, že ľudia sa v nich nesnažili odvrátiť smrtiaci mor, ale sa snažili iba zmierniť pomerne mierne pocity viny a oslobodiť svoje svedomie. Tým, že si ubližujú snažia sa obnoviť svoju povesť spravodlivého človeka.
Kto je náchylný si sám ubližovať?
Podľa evolučných psychológov sme všetci zapojení do nejakej formy reputačného manažmentu, uchovávame určité postavenie v našich komunitách, nech sa jedná o malé rodiny, alebo väčší okruh priateľov, kolegov a susedov. Z toho dôvodu sme viac náchylnejší mať zlé pocity zo seba a ak sa môžeme stretnúť s ostatnými, skôr môžeme zaistiť, že tým, že sa potrestáme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dôjde k náprave našej povesti.
Existujú oveľa menej nákladné, zahanbujúce a bolestivé spôsoby na zmiernenie pocitov viny a udržanie si dobrej povesti, ako moderné formy bičovania sa. Napríklad, ospravedlnenia nemusia byť nákladné, aby boli účinné. Ďalej, aj keď žiadne štúdie priamo neskúmali, praktikovanie seba trestania má nepriaznivý vplyv na vašu sebaúctu. Možno budete získavať odpustenie od druhých a od seba, ale verejné zahanbenie pravdepodobne zníži vašu sebaúctu a hodnotu oveľa viac ako ich môžu zvýšiť krátkodobé výhody odpustenia.
Zrátané a podčiarknuté: Je najlepšie hľadať riešenia pocitu viny, ktoré skutočne liečia emocionálne a psychologické rany, ako praktikovať tie, ktoré prinášajú ešte väčšie.