Väčšina z nás nemá s prácou na dvoch úlohách dobré skúsenosti. Skontrolovanie e-mailu, zatiaľ čo vediete konferenčný hovor, je ešte zvládnuteľné. Ale skúste počas konferenčného hovoru riadiť auto. Môže sa stať, že prehliadnete vodiča, ktorý sa snaží prejsť do vášho jazdného pruhu.

Len veľmi malému počtu ľudí sedí sústavné zvládanie viacerých úloh naraz. Títo „supertaskeri“ poskytujú vedcom fascinujúci pohľad na tajomstvá mozgu. Vzhľadom k nášmu svetu, ktorý podporuje multitasking (napr. trend dvoch obrazoviek, televíznej a smartfónu či tabletu), je tento jav pomerne často predmetom výskumov.

Štúdia z roku 2010, ktorú publikovali Jason M. Watson a David L. Strayer hovorí o tom, ako účastníkov zapojili do simulácie pohybu vozidiel v dopravnej zápche. Počas šoférovania museli účastníci-vodiči odpovedať na otázky a odpovedať na jednoduché matematické úlohy. Väčšina účastníkov nedopadla veľmi dobre. Ich reakčná doba pri brzdení bola dlhá a ich schopnosť odpovedať na otázky sa znížila (výsledky boli porovnávané s ľuďmi, ktorí robili iba jednu z daných úloh). Avšak našlo sa 2,5 % ľudí, ktorí boli schopní urobiť obe úlohy rovnako dobre, akoby ich plnili samostatne.

Predstavte si, že títo „supertaskeri“ majú obrovskú výhodu oproti ostatným 97,5 percentám ľudstva, a to najmä vo svete, kde netelefonovať jednému klientovi počas jazdy k inému klientovi považuje okolie šoféra za hrozne neefektívne. Nikto nechce byť priemerný, a preto ak mnohí počujú o existencii supertaskerov hneď predpokladajú, že reč je o nich.

Takže tiež ste „supertasker“? K dispozícii je jeden on-line test, kde si môžete túto schopnosť overiť. Nájdete ho tu. Ale skôr než začnete vypĺňať, vedzte, že odpoveď pravdepodobne bude záporná. Redaktorka Maria Konnikova z The New Yorker nedávno písala na túto tému článok o výskume na univerzite v Utahu. David M. Strayer a jeho kolega David Sanbonmatsu požiadali asi 300 študentov, aby sa vyjadrili k ich schopnosti multitaskingu. Následne študovali ich reálne výkony. Našli skutočne silnú súvzťažnosť medzi tvrdením a realitou. Inverznú. Ak študent tvrdil, že multitasking zvláda ľavou zadnou, tým vyššia bola pravdepodobnosť, že jeho výkon bude v realite hlboko podpriemerný.

Čo z toho vyplýva? Prevažná väčšina z nás podáva najlepšie výkony, ak sa drží len jednej úlohy (singletasking). Tak čo, vyskúšate sa?