Väčšina ľudí si myslí, že vie, čo šťastie je. Šťastie si spájame s pocitmi pohody, ale je aj previazané na celý rad merateľných a zdokumentovaných prínosov. Štúdie hovoria o zlepšení zdravotného stavu šťastných ľudí, o harmonických vzťahoch, zvýšenej produktivite práce, o získavaní lepšie platenej práce a tiež väčšej afinite k štedrosti a filantropii. Všetko nasvedčuje tomu, že šťastie je super, že ľudia by sa mali cítiť šťastní po celý život. Posledné výskumy naznačujú, že „byť šťastný“ má aj tienisté stránky:

1. Šťastným ľuďom sa nechce rozmýšľať

Šťastní ľudia sú lenivejší premýšľať a častejšie využívajú tzv. kognitívne skratky a prirovnania (aproximáciu). V istej štúdii testovaným osobám predložili zoznam 15-tich slov týkajúcich sa jednej témy (napríklad unavený, posteľ, odpočívať, atď.) a potom i vyzvali, aby si zoznam vybavili a porovnali slová s iným zoznamom. V druhom slede slov však okrem výrazov z prvej „Á štvorky“ boli pridané aj ďalšie výrazy (napr. spať). Šťastní ľudia až o 50 % častejšie než ich menej šťastné náprotivky nesprávne identifikovali tieto nastražené slová, ako slová z prvého zoznamu.

2. Šťastní ľudia môžu byť príliš dôverčiví

Šťastní ľudia budú pravdepodobne na iných prenášať vlastný pohľad na svet – pohľad cez ružové okuliare. V istej štúdii vedci nahrali videozáznam so skupinou ľudí, ktorí vybrali alebo nevybrali niečo cenné z akože voľne položených obálok. Druhá skupina ľudí – účastníkov výskumu – pozerala video, na ktorom zlodeji (alebo nevinní) svorne hovorili o tom, ako nič z obálky nezobrali. Účastníci boli schopní odhaliť klamára asi iba v polovici prípadov. Keď vedci umelo vyvolali medzi účastníkmi negatívnu náladu, odrazu boli ľudia schopní rozpoznať podvodníkov s presnosťou 62 %.

3. Šťastní ľudia sú menej presvedčiví

Už pred desiatkami rokov bádateľ Robert B. Cialdini identifikoval vo svojej knihe Vplyv (Influence) pojmy spojené s presviedčaním (persuasion): pocit nedostatku, postoj experta v problematike a pod. Podľa Cialdiniho sú jedným z prvkov presvedčivej komunikácie jasné, konkrétne a podrobné tvrdenia. Presne tieto veci však šťastní ľudia majú sklon prehliadať. V troch štúdiách sudcovia hodnotili argumenty v bežných každodenných prípadoch. Šťastní ľudia boli o  25% menej presvedčiví a 20 % menej konkrétni, než boli ich ďalšie menej šťastné až negatívne náprotivky.

Znamená to, že by sme všetci mali svoje americké úsmevy schovať a mračiť sa? Samozrejme, že nie. Šťastie pre človeka prináša mnoho dôležitých výhod. Finta spočíva v tom, že pre isté situácie sú vhodnejšie iné emócie, iné naladenie ako šťastie.  Hovoríme tomu „psychologická flexibilita“, a to je základný atribút duševného zdravia a úspechu.