Lovci a povaľači

Dovolenkárov pre zjednodušenie môžeme rozdeliť na dva základné typy. Prvý ide s jasnou víziou oddychovať. Nazvime ho „povaľač“ (odvodené od kaviarenský povaľač, svojím spôsobom dovolenkový hedonista). Má stanovený približný rozpočet, ale inak si neviazane užíva atrakcie, diskotéky, miestnu gastronómiu, pláž, ak sa mu chce, tak si prečíta knihu a ak nie, tak prespí celý deň v hotelovej izbe. Alebo pod slnečníkom. Druhý typ je ten, ktorý by sme mohli nazvať „lovec“ (spomienok, zážitkov, suvenírov). Všetko má do detailu naplánované. Jeho technická výbava a mapy by zahanbili nejedného profíka z televízie a navigátora zaoceánskych lodí. Tak ako v práci, tak aj na dovolenke sa riadi to-do listom a presným denným rozvrhom. Chce si všetko naplno užiť, chronometer nedá z ruky ani vo vode.

Tipy: Určite je rozdiel v tom, ak ide na dovolenku „povaľač“ a „lovec“ s rodinou, priateľmi alebo sám. V prípade skupiny by oba typy mohli prispôsobiť aspoň časť programu (alebo leňošenia) spoludovolenkárom a nemali by ich nútiť absolvovať všetko to, čo si naplánovali. „Lovci“ by mali rátať aj s tým, že dopravné prostriedky nechodia na minútu presne, že občas sa pamiatky aj rekonštruujú, že na vychytené atrakcie budú čakať v rade a že dovolenkový to-do list bude iba orientačný a bez sankcií za nesplnenie úloh. „Povaľači“ by sa mohli skúsiť viac socializovať, zdokonaliť v jazyku, pozrieť si aj miesta, ktoré nie sú v bedekeroch. Pre „povaľačov“ ešte jedno odporúčanie: správajte sa prosím ako hostia, nie ako lenivá šľachta, ktorú musia obsluhovať poddaní za každých okolností.

Aká dĺžka dovolenky je adekvátna?

Prvý typ dovolenkára by si vystačil aj s predĺženým víkendom. Dokáže oddychovať, relaxovať, oslobodiť sa od pracovných povinností delegovaním a vypnutím telefónu. Druhému, lovcovi, nestačí ani mesiac. Chcel by stihnúť všetko tak, ako to odporúča bedeker s názvom „Toto určite musíte vidieť v (doplňte si názov destinácie).“ Ráno zavčasu vyráža fotiť východy slnka alebo čaká na optimálny západ slnka. Medzitým obieha všetky kultúrne pamiatky, ochutnáva všetky exotické jedlá, vzápätí ide na bungee jumping, večer stihne všetky wellness aktivity a potom ešte sťahuje fotografie a video do notebooku. Všetky aktivity samozrejme poctivo zaznamenáva na časovú os svojho profilu na sociálnej sieti (prípadne niekoľkých sociálnych sietí).

Tipy: Výskumy potvrdili, že dovolenka by mala mať viac ako 2 týždne. Prvé dni sú také zoznamovacie, „oťukávacie“, potom si dovolenku užívame naplno a pár dní pred odchodom už myslíme na balenie, rozlúčku a návrat. Behaviorálni psychológovia tvrdia, že viac dní plných dobrých zážitkov si pamätáme dlhšie. Radi sa do danej destinácie vrátite aj o rok. Podľa peak-end stratégie, čím viac „píkov“, čím viac „wow“ zážitkov a čím lepší samotný záver dovolenky (end), tým budete dovolenku považovať aj s odstupom času za lepšiu.

Spomienky alebo zážitky?

Známy vtip hovorí o tom, že Japonci sa z dovolenky tešia až doma, až keď si prezerajú tisíce fotografií. Až tam vraj mnohí zistia, kde to vlastne boli. Naozaj je rozdiel medzi tým, či západ slnka vnímate očami dovolenkára „povaľača“, alebo či hľadáte cez hľadáčik fotoaparátu napríklad zlatý rez očami „lovca“. Fotograf totiž vníma scénu ako budúcu spomienku, ktorú hodlá vyhotoviť. Prežívajúce JA vo vás vníma tu a teraz, naopak pamätajúce si JA bude vedieť, aké to celé bolo. Vnímané zážitky nie sú totožné s tými, ktoré psychológovia volajú zapamätané zážitky. Zážitky nevlastníte. To, ako to v skutočnosti bolo je len na HD videu alebo na fotografiách. Vlastníte „len“ spomienky na zážitky. Každý si situáciu pamätá inak. Oba typy dovolenkárov by sa mali zmieriť s tým, že červené víno v Taliansku na terase s výhľadom na more im bude chutiť inak, ako tá istá fľaša privezená z dovolenky doma v obývačke pri televízii.

Tipy: Bežne si zážitky a spomienky zamieňame. „Povaľači“ by ale mohli urobiť okrem troch selfie (najlepšie v noci, kedy niet nič vidno, iba fragment tváre ožiarenej bleskom) a fotiek plodov mora na tanieri aj nejaký ten záber iných ľudí, kultúry a prírodných krás. „Lovci“ by svoj bežný denný prídel fotografií a videa mali zredukovať aspoň o polovicu. A občas sa pozrieť na svet aj vlastnými očami, nielen cez displej alebo hľadáčik. Vnímajte svet aj čuchom. Je to najstarší zmysel a čuchové spomienky zostávajú vryté hlboko v pamäti.