Jednoducho im práca chýba a život medzi plienkami im nevyhovuje. Väčšina sa však do práce vrátiť musí, rodinný rozpočet im totiž neumožňuje ostať doma a „len“ sa starať o dieťa.

Tak kedy teda od dieťaťa odísť, kedy je ten správny čas? „Ak to nie je nevyhnutné, návrat do práce by som riešila najskôr po prvom roku dieťaťa, neskôr s ohľadom na jeho potreby“, radí psychoterapeutka a klinická psychologička Lucia Čierňavová z Bratislavy.

Na novú situáciu si musí zvyknúť nielen dieťa, ale aj samotná matka. Mnohé z nich prenasledujú výčitky svedomia, že sa nevenujú dieťaťu, že sú krkavčie matky a často tieto pocity zhoršujú rôzne debaty na internetových stránkach pre mamičky, na ktorých takéto ženy niekedy ostatné matky odsudzujú…

Na to však nemyslite. „Je potrebné mať vnútorne ujasnené, že pracovať je normálna súčasť života, na ktorú si dieťa zvykne“, radí odborníčka.

A ako to urobiť čo najbezbolestnejšie, aby odchod od dieťaťa do práce prešiel čo najľahšie? „Najoptimálnejšie je postupne zvyšovať čas, počas ktorého je matka v práci“, radi Lucia Čierňavová.

Ak teda môžete, dohodnite sa so zamestnávateľom najprv na polovičný úväzok a až po určitom čase prejdite na normálny pracovný režim. Prípadne si skúste zariadiť niektoré dni prácu z domu, ak to vaša zamestnanie dovolí.

Nie vždy to však ide. Čo vtedy? „Ak to nejde, vysvetliť dieťaťu primerane jeho veku, že mamin čas v práci je nevyhnutný a nájsť si popri ňom chvíľky, kedy mama bude „len pre dieťa a s ním“ budú uisťujúce a súčasne podporujú kontinuitu vzájomného vzťahu“, dodala odborníčka.