Nebezpečenstvom slova “keby” je, že môže hromadiť priveľa ľútosti alebo plní funkciu odvrátenia či premiestnenia zodpovednosti. Môže sa spájať s konaním človeka v jeho vlastnej minulosti, ale tiež s konaním iných. Nakoniec sa môže spájať dokonca s faktormi a úvahami, ktoré sú mimo vašej kontroly. Slovo “keby” je často sprevádzané ľútosťou a rezignáciou alebo môže byť spojené so vzdorom a obviňovaním.

Predstavte si osobu, ktorej kariérnou ašpiráciou je stať sa účtovníčkou. Počas školy absolvuje všetky potrebné kurzy a pracuje v kancelárii účtovníckej firmy. Učí sa na niekoľko skúšok, ktorými musí prejsť. Ale má tiež manžela a dieťa. Jej súčasný príjem jej neumožňuje platiť za starostlivosť o dieťa, a tak sa s jej manželom rozhodnú, že bude z finančného hľadiska rozumnejšie, keď zostane aspoň nateraz doma. To “nateraz” trvá 15 rokov. Ona si môže povedať: “Mohla som byť účtovníčka, keby som sa nerozhodla zostať doma.”

V tomto prípade sa “keby” spája s jedným rozhodnutím, ktoré žilo 15 rokov. Je natoľko ústredné, že  sa stáva zdrojom jej ľútosti. Aj keď možno milovala čas strávený so svojím dieťaťom, pociťuje tiež ľútosť zo straty svojho kariérneho cieľa. A čím ďalej je jej sen od reality, tým väčšiu ľútosť cíti.

Tento prípad je tiež príkladom, kedy sa fráza “keby” spája s vecami, ktoré nemôžete mať pod kontrolou. Žena z príbehu si mohla povedať: “Keby len neboli detské centrá také drahé” alebo “Keby len môj muž zarábal viac, aby sme si mohli dovoliť opatrovateľku”, a tak by sa dalo pokračovať ďalej. Realita je, že mnoho vecí nie je vo vašich silách ovplyvniť a zbytočným sťažovaním sa si nepomôžete.

“Keby” sa môže týkať aj druhých ľudí, čo súvisí s premiestňovaním zodpovednosti na inú osobu. Obviňujúca forma slovíčka “keby” je často využívaná aj vo vzťahoch. 

Urobiť zo slova “keby” obvinenie je najrýchlejším spôsobom, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Takáto osoba nie je ochotná prijať zodpovednosť za svoje konanie a preto ju radšej zvaľuje na iných alebo na okolnosti, ktoré sú mimo nej.

V niektorých prípadoch plní slovíčko “keby” aj pozitívnu funkciu. Môže nás upozorniť na niečo, čo sme stratili alebo od čoho sme ustúpili a to nás vedie k prežívaniu ľútosti. Ľútosť v živote je nevyhnutná a v niektorých prípadoch aj zdravá. Ak sme išli nesprávnou cestou a ľutujeme to, môže to zapríčiniť, že v budúcnosti sa rozhodneme inak. Ľútosť nás nabáda robiť určité veci inak, ak je nám daná príležitosť. Ľútosť je vždy retrospektívna, ale môže mať silný vplyv na prítomnosť a budúcnosť, ak sa z nej poučíme.

Výzvou je, udržať myslenie “keby” v správnej perspektíve a rozsahu. Filozofovia by takéto myslenie nazvali “kontrafaktické”. To znamená imaginárny alebo možný svet, ktorý sa líši od aktuálneho sveta, v ktorom sú veci iné ako v skutočnosti naozaj sú.

Osoba, ktorá žije príliš vo svete “keby”, čelí významnému riziku. Ak pôjdeme do krajností, postoj “keby” drží osobu mimo jej aktuálneho života a namiesto toho ju pripútava k budúcemu možnému životu, ktorý možno nikdy nebude.

Späť na rubriku
Diskusia