Všetci vieme, že otáľanie a odkladanie úloh produktivite práve nenahráva. Štúdia z roku 2011 zverejnená v časopise European Journal of Economics, Finance and Administrative Sciences ukázala, že prokrastinácia je jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň stresu v práci. Bola spojená jednak so zlým výkonom a jednak so zhoršením zdravotného stavu.

Logicky z toho vyplýva, že opak prokrastinácie, teda včasné dokončenie úloh, by malo zvýšiť komfort, produktivitu a zmierniť stres. Nedávna štúdia psychológov z pensylvánskej univerzity ukazuje, že to nemusí byť pravda. Profesor David Rosenbaum a študent Cory Adam Potts vykonali experiment, v ktorom bola účastníkom ponúknutá možnosť odniesť jedno z dvoch ťažkých vedierok plných drobákov dlhou uličkou. Jedno vedro bolo v blízkosti účastníkov experimentu na štartovacej čiare. Druhé bolo na dráhe bližšiecieľu.

Prekvapujúci bol fakt, že väčšina účastníkov zdvihla hneď prvé vedro, ktoré bolo najbližšie k nim, aj keď to znamenalo, že museli ťažký náklad nosiť o hodný kus ďalej ako keby zobrali vedierko stojace už v uličke. Na otázku, prečo sa tak rozhodli, väčšina odpovedala, že chceli mať úlohu splnené tak rýchlo, ako je to možné. Túžba odľahčiť psychike bola silnejšia, než odhodlanie znížiť svoju fyzickú námahu.

Skôr alebo neskôr?
Môžeme prirovnať nosenie vedier s mincami k nutkaniu vyčistiť pracovný stôl predtým, než začneme robiť? Vedci tento jav opisujú ako prekrastináciu. Skutočne je však predčasné dokončenie úloh a uvoľnenie si rúk pre ďalšie položky z to-do listu lepšie, ako plnenie „iba“ v stanovenom termíne?

C.A. Potts, ktorý napísal o prekrastinácii celú štúdiu hovorí, že to tak nie je. „Predstavte si, že ste venovali veľa energie na okamžité dokončenie úlohy a potom volá klient a preruší vaše „flow“, keď ste práve v polovici tejto úlohy.“ Budete sa po tomto telefonáte ďalej sústreďovať na úlohu s rovnakou vervou? Vykonávanie jednej menšej úlohy (e-mail, telefonát, list) počas prerušenia inej väčšej úlohy bude u prekrastinátora znamenať nižší výkon. Jednoducho je sústredený na väčšiu úlohu, všetko ho vyrušuje, ponáhľa sa s dokončením dôležitejších cieľov, robí chyby. Prokrastinátor na druhej strane vie menšiu úlohu zvládnuť efektívnejšie, lebo u i tak mešká s veľkou úlohou a ďalšie zdržanie ho teda psychicky zaťažuje menej. Prekrastinátor, ktorý si je vedomý týchto nedostatkov, sa môže zbaviť nepríjemných pocitov a pracovať na veľkých úlohách bez zníženia výkonu.

„Ak chcete začať a dokončiť niečo tak rýchlo, ako je to možné, a to skôr, než máte kompletné inštrukcie o úlohe (kto, koľko, za koľko…), môže to byť problém,“ hovorí Potts. Prekrastinátor môže pochybiť kvôli prehliadnutiu detailov a dokonca aj premárniť príležitosti. Jednoducho môže „niečo prepásnuť“, doslova „prespať“. „Často je človek schopný spomenúť si na rôzne súvislosti až s odstupom času, napadne ho to v danú chvíľu, počas riešenia úlohy,“ hovorí Potts a dodáva: „Ak ste prokrastinátor, dávate si na čas, napadajú vás nové myšlienky, problém akoby dozrieva. V prípade prekrastinátora sa to jednoducho neudeje. Nie je na to čas, lebo človek speje k rýchlemu dokončeniu úlohy, nové myšlienky nepresiaknu do splnenia úlohy.“ Tí, ktorí riešia viac projektov vedia, že často práca na jednom dokáže priniesť podnety, nástroje pre rýchlejšie dokončenie iných. Napríklad v podobe informácie o novej aplikácii, ktorá urýchli zdĺhavú časť podobné pre rôzne projekty.

Ak zistíte, že vaša práca príliš vopred (prekrastinácia) alebo chronické odkladanie (prokrastinácia) stoja v ceste vašim bežným pracovným povinnostiam, snažte sa vyvarovať opísaným chybám.