Môže vás okríknuť už hneď, ako sa vstanete z postele („Zasa si vstal neskoro!“) alebo vtedy, keď sa pozriete do zrkadla („Vyzeráš hrozne!“). Možno si uvedomíte vnútorný hlas, keď sa dostanete do práce („Nikdy nič nedokončíš, lenivec“) alebo keď sa stretnete s ľuďmi, počujete jeho: „No, ty si ale nudný, pozri ako zívajú“. Ak vám to znie povedome a vnútorný hlas začína byť dotieravý, je načase sa jeho hlasom spýtať: „Čo s tým?“ Prinášame vám 5 tipov, ako manažovať vaše sebakritické myšlienky.

1. Sebakritika vás nemotivuje

Niektorí ľudia si myslia, že je potrebné kritizovať sám seba, aby sa namotivovali, aby vôbec dokončili svoje veci. „Stratím všetku motiváciu, ak sa nebudem kritizovať za svoje hlúpe chyby,“ povedala raz psychológovi Robertovi L. Leahymu jedna žena po tom, čo mu oznámila, že ani nebola v práci, nakoľko sa cítila príliš deprimovaná, aby vôbec čosi dokončila. Ale pozor, prehnaná sebakritika je kľúčovým príznakom depresie a úzkosti. Sebakritika vás môže demotivovať a demoralizovat, spotrebovať všetku kreativitu a energiu, ktorú potrebujete, aby sa ste mohli pracovať. Premýšľajte o tejto teórii ženskej motivácie: Znamená to, že väčšina vysoko motivovaných ľudí sú tí, ktorí sú najviac sebakritickí a depresívni? Má vôbec zmysel „hecovanie“ samého seba k lepším výsledkom?

2. Neberte sebakritiku tak vážne

Len preto, že ste o niečom premýšľali neznamená, že je to dôležité, relevantné alebo že to je niečo niečo, čím sa treba zaoberať. Skúste sa k takýmto negatívny myšlienkam postaviť ako k hovorom od telemarketingových spoločností – jednoducho ich nezdvíhajte. Negatívne myšlienky nemusia byť vôbec relevantné pre dosiahnutie vašich cieľov. Ak sa skutočne sústredíte na svoje ciele a vykonávate všetky viac či menej náročné kroky k ich dosiahnutiu, naučte sa sebakritický hlas nechať len tak tárať na pozadí. Vy budete naďalej pokračovať vo svojej činnosti. Z času na čas si môžete vypočuť sebakritiku ako náhodne odpočutý rozhovor dvoch cudzích osôb.

3. Vymeňte sebakritiku za autokorekciu

Alternatívou k sebakrtickému hlasu je hlas autokorekcie. Predstavte si nasledujúcu situáciu: Chodíte na lekcie tenisu a trafíte loptičku do siete. Váš tréner vyletí z lavičky a povie vám, aby ste sa za trest klepli raketou 10-krát po hlave. Je to dobrý koučing? Naproti tomu si zoberte iného trénera, ktorý vidí vašu chybu, potom vás preruší, ukáže, ako prehodiť loptičku cez sieť forhendom a bekhendom. Ktorý je lepší prístup? Podobne môžete sami seba opraviť bez toho, aby ste sa kritizovali a sebabičovali. Povedzte si v duchu: „Dobre, toto tentoraz nefungovalo, takže skúsim nabudúce iný prístup.“ Pri výmene sebakritiky za autokorekciu, môžete použiť svoje chyby ako príležitosti na zlepšenie.

4. Buďte konkrétny a špecifický

Sebakritika je často všeobecná a neurčitá. Málokedy si hráč na pálke pomyslí niečo úplne presné, napríklad: „Musím držať svoje ruky nižšie.” Skôr si pomyslí niečo všeobecné a nelichotivé: „Som idiot.“, „Som mizerný pálkar“, alebo ešte čosi horšie. Pokúste sa nahradiť tieto všeobecné myšlienky konkrétnymi a špecifickým druhom správania, ktoré môžete zmeniť. Koniec koncov, je oveľa jednoduchšie zmeniť spôsob, akým pálkar drží pálku, ako keď sa bude častovať nadávkami.

5. Vyhnite sa dvojitému štandardu

Buďte k sebe láskaví tak, ako ste láskaví k svojím priateľom. Navonok najmilší ľudia z môjho okolia, sú k sebe často neuveriteľne sebakritickí, dokonca až krutí. To je dvojaký meter, vďaka ktorému sa človek cíti horšie. Skúste si toto: Napíšte všetky svoje sebakritické myšlienky, ktoré vás napadnú počas dňa na jednu Á-štvorku, a potom ich prečítajte vášmu najlepšiemu priateľovi, akoby boli určené jemu. Kruté a zrejme nepredstaviteľné, že? Vyskúšajte to naopak. Napíšte si motivujúce myšlienky, ktoré hovoríte svojím priateľom a nechajte ich, nech ich prečítajú vám. Skúste si hovoriť viac pozitívnych vecí, ako sebakritiky a navonok budete vystupovať rovnako pozitívne nielen k priateľom, ale aj k úplne cudzím ľuďom.

Nebudujete úspešný život prehnanou sebakritikou, stavajte ho na myšlienke Davida Allena: „Mať všetko hotové.“ (v orig. Getting Things Done, GTD). Allen sám v knihe radí, aby ste si myšlienky zozbierali niekde mimo vašej hlavy a tento „inbox“ z času na čas aj vyprázdnili. Výbornou pomôckou na triedenie myšlienok sú tzv. mentálne mapy. Odporúčam ktorúkoľvek z kníh ich priekopníka a evanjelizátora Tonyho Buzana.