V každej stresujúcej situácii mozog zaznamenáva detaily a pridáva varovné označenia. V tom čase si to však nevšimnete, pretože ste príliš zaujatí situáciou. Ale neskôr, kedykoľvek sa stretnete s podobným detailom ohrozujúcej situácie, začnú sa vám potiť dlane a búšiť srdce. Strach sa prejavuje dvomi spôsobmi – ako nepretržitá nízka úroveň strachu alebo ako intenzívny strach vysokej úrovne.

Úzkosť je každodenný typ strachu nízkej úrovne. Je to ostražitosť pred potenciálnym nebezpečenstvom, nie odpoveď na aktuálne nebezpečenstvo. Keď ste úzkostliví, váš mozog uvoľňuje stresové hormóny a mieša vaše priority. Namiesto zamerania sa na jednu vec idete do režimu bdelého skenovania. Je to užitočné, keď ste niekde v divočine a hľadáte úkryt. Ale v situáciách, kedy potrebujete dodržať termíny, máte napäté vzťahy alebo finančné tlaky, vás toto nadmerné skenovanie odpútava od koncentrácie.

Úplná strachová odpoveď je intenzívna, zvyčajne krátka a má silný vplyv na vaše telo a myseľ. Prvým hlavným efektom je presmerovanie energie. Keď sa objaví strach, prvoradým sa stáva prežitie, zdravie ide do úzadia. Váš mozog presmeruje energiu do zručností potrebných na prežitie akými sú zrak a svaly. Iné funkcie, napríklad trávenie, sú v úzadí.

Strach tiež presmeruje vaše myslenie. Normálne prechádzajú senzorické vstupy dlhou cestou cez prefrontálny kortex, kde sú vyhodnotené. Tu vzniká logika, abstrakcia, morálka a kreatívne myslenie. Strach presúva senzorické vstupy skratkou rovno do amygdaly, ktorá je emočným a inštinktívnym centrom. Tu vzniká rýchle, konkrétne, reaktívne, špecifké myslenie a emóciami alebo inštinktami poháňané rozhodovanie.

Emóciami poháňané rozhodnutia nie sú práve nápomocné, ak strachom, ktorému čelíte je nahnevaný šéf alebo nešťastný partner. Našťastie je zopár vecí, ktoré vám pomôžu udržať strach od kontrolovania vášho myslenia.

Rozoznajte strach pomocou tela.

Urobte si jednoduchú telesnú prehliadku pýtaním sa “Čo práve teraz cítim?” a potom oskenujte svoje telo od hlavy až po päty. Keď nájdete niečo oslabené ako napríklad podráždený zrak, stuhnuté ramená alebo plytké dýchanie, spýtajte sa, prečo sa tak cítite. Ak dokážete identifikovať zdroj strachu, môžete mu vedome čeliť a určiť, či ide o reálnu hrozbu alebo nie.

Redukujte strach.

Každodenné situácie môžu zapríčiniť nekončiacu úzkosť, ktorá celkom znemožní vášmu mozgu vykonávať koncentrovanú alebo kreatívnu prácu. Zjednodušte svoju úzkosť tým, že si nastavíte termíny o trošku skôr ako sú skutočné termíny. Pridajte si prechodný čas medzi stretnutiami, klientami a udalosťami. Naplánujte si extra čas na presúvanie. Vytvorte si čo najviac priestoru na vaše povinnosti a projekty tak, aby si váš mozog aj oddýchol a robil dobre svoju prácu.

Odpovedajte na strach inak.

Keď definujete spúšťače strachu, môžete lepšie trénovať, ako s nimi zaobchádzať. Rozhodnite sa, čo jednoduché nabudúce urobíte namiesto “zamrznutia”, keď sa stretnete so spúšťačom. Zamrznutie je automatickou odpoveďou tela. Skúste pomaly pretrénovať mozog na to, aby odpovedal na spúšťač iným produktívnejším spôsobom. Časom sa váš mozog naučí, že spúšťač nie je nepredvídateľným nebezpečenstvom, ale kontrolovateľnou, aj keď nepríjemnou, situáciou, ktorú dokážete zvládnuť.

Byť si nevedomý strachu vás blokuje. Ale keď poznáte, ako strach cítite, ako vyzerá a čo robí s vaším mozgom, môžete začať preberať kontrolu.