Sme natoľko infikovaní kultúrou a reciprocitou, že jednoducho nedokážeme odmietnuť pozvanie na pohárik, hrať futbal alebo – a to je najhoršie – ďalšiu prácu. Ďalšia práca, ďalší projekt sa rovná ďalší príjem a prísť oň by bolo priam hriech. Odmietnuť prácu znamená akoby odmietnuť klienta. Kultúru áno veľmi radi využívajú rôzni špekulanti a predajcovia, familiárne nazývaní šmejdi. Ponúknu neodolateľný zájazd, na ňom najprv šialené drahé výrobky a potom výrobky dostupné, ukážu spokojných zákazníkov, rovesníkov a vyvinú tlak okolia. Prijatie darčekov sa tiež rovná súhlasu. Súhlasu s tým, že daná osoba môže obdarovanému povedať pár slov a presviedčať o svojej pravde. Zároveň je silným záväzkom a teda citia vnútornú potrebu darček opätovať. Napokon na zmluvu vzťahujúcu sa ku kúpe výrobku, ktorí už v podstate vidia doma, prikývnu vnútorne a o čosi neskôr prikývnu aj navonok a podpíšu.

Vyhýbajte sa prosím pasívnemu nie a japonskému áno. O čo ide? V našej kultúre – i firemnej – je zaužívané, že ak sa na čosi neodpovie a neodpovedá do týždňa či dvoch, znamená to odmietnutie. Ako pre koho. Napríklad dobrý obchodník sa bude dožadovať vyjadrenia. Skladanie telefónov, zbabelé zablokovanie chatovacích programov a trucovité neodpovedanie na SMS pritom môže nahradiť naozaj jednoduché NIE. Občas je potrebné NIE aj dôrazne zopakovať, lebo protistrana „je naučená“, že prvotné NIE znamená vlastne určitý čas na rozmýšľanie a napokon sa premení akoby zázrakom na ÁNO. NIE by malo byť definitívne NIE ako v biznise, tak aj pri výchove detí a vôbec naprieč celou medziľudskou komunikáciou. Na druhú stranu ÁNO, by nemalo byť japonské ÁNO, lebo Japonci majú hneď niekoľko druhov ÁNO a väčšina z nich znamená niečo ako „možno“, „vôbec nie“ alebo „istotne nie“. Ak vám Japonec povie, že „sa ozve“, takmer s istotou sa NEozve.

Reciprocita, teda vzájomné „ruka ruku myje“ a „podanie pomocnej ruky“ nás sprevádza od nepamäti a až za ostatné obdobie sa vďaka teórii hier a behaviorálnej ekonómii dostávajú do popredia. NIE nemusí a vo väčšine prípadov neznamená to, že dopytujúca strana sa už nikdy neozve s prosbou o ÁNO a ten, kto odmietol automaticky prichádza o všetky budúce projekty. Drvivá väčšina klientov a spolupracovníkov nereaguje na odmietnutie agresívne a ani si o vás nebude myslieť, že ste arogantný a sebecký. Mnohí naopak ocenia férovosť a priamočiarosť.

Kultúra ÁNO má mnoho neželaných efektov. Spomeňme aspoň to, že človek, ktorý len naberá a naberá prácu vďaka tomu, že nedokáže nič odmietnuť, túto prácu v určitom bode nebude schopný zvládnuť vlastnými silami. Výsledkom sú nekvalitné výstupy alebo aj nervové zrútenie človeka, ktorý precenil svoje psychické a fyzické možnosti. Preto poďakujte za oslovenie, racionálne argumentujte, použite štipku humoru a napokon sa nebojte povedať NIE dotyčnému rovno do očí.