Viac štruktúrované aktivity, akými sú napríklad futbal, hodiny klavíra alebo domáce úlohy, ochudobňujú výkonnú funkciu sebariadenia, ktorá je mierkou nezávislého nastavovania a dosahovania cieľov. Výkonná funkcia sebariadenia je pre deti extrémne dôležitá, pretože im pomáha všetkými spôsobmi v každodennom živote – od flexibilného presúvania medzi rôznymi aktivitami namiesto zotrvávania na jednej veci až po zastavenie revu, keď sú nahnevané. Výkonná funkcia sebariadenia počas detstva tiež predpovedá dôležité výstupy ako študijné výsledky, zdravie, bohatstvo a kriminalitu, roky alebo dokonca až dekády dopredu.

Štúdia z univerzity v Colorade je jednou z prvých, ktoré sa snažili vedecky zachytiť otázku, ako môže zvýšený počet plánovaných formálnych aktivít ovplyvniť vývin detského mozgu. Počas výskumu 70 rodičov 6-ročných detí zaznamenávalo denné aktivity svojho dieťaťa počas jedného týždňa.

Medzi štruktúrované aktivity boli zaradené drobné práce, fyzická činnosť, nefyzická činnosť a náboženské aktivity. Menej štruktúrované aktivity zahŕňali napríklad voľnú hru osamote a s inými, spoločné výlety, čítanie a médiá. U detí sa hodnotila výkonná funkcia pomocou verbálneho testu plynulosti.

Výsledky ukázali, že čím viac času deti strávili menej štruktúrovanými činnosťami, tým lepšia bola ich výkonná funkcia sebariadenia, čiže nastavovania a dosahovania vlastných cieľov. Naopak, čím viac času trávili deti štruktúrovanými činnosťami, tým bola táto ich schopnosť slabšia.

Aj keď by si táto oblasť zaslúžila ešte hlbšie skúmanie, určite nie je na škodu, keď dieťaťu občas popustiíte uzdy a necháte ho, nech rozvíja svoju tvorivosť a fantáziu. Postupne tak dospeje k dosahovaniu cieľov, ktoré si samé nastaví. Jeho motivácia bude v tomto prípade omnoho vyššia, ako keby dosahovalo ciele, ktoré mu stanovil niekto iný. Obmeňte občas voľnočasové krúžky vášho dieťaťa nejakým spoločným výletom alebo zaujímavou knižkou 😉 Zmena rutiny prospeje aj vám!