Nadšenie z nových predsavzatí vydrží podľa prieskumov asi 90% ľuďom zvyčajne pár týždňov. Prirodzene máte tendenciu vracať sa do svojich pôvodných vychodených cestičiek. Nie je náhoda, že slovo rutina pochádza z francúzskeho route, teda cesta. Prebieha klasický scenár. Začnete pravidelne cvičiť. Jedna výnimka kvôli chorobe. Druhá pretrénovanie. Potom vynecháte pár tréningov kvôli pracovným termínom. A už sa do posilňovne nevrátite. Permanentku sa snažíte predať na Bazoši.  Prečo?

Nositeľ Nobelovej ceny, uznávaný psychológ Daniel Kahneman tvrdí, že máme v mozgu akoby dva systémy. Prvý je vývojovo starší, tzv. Systém 1 – rýchly, reaktívny, reflexívny, impulzívny, založený na zvykoch a rozpoznávaní vzorcov. Zachraňoval život pračloveku. Zodpovedá za útok a útek. Druhý systém je vývojov mladší, racionálny a pomalý. Rieši zložité matematické úlohy aj filozofické otázky. Systém 2 je zodpovedný za dlhodobé, taktické a strategické rozhodovanie.

Predsavzatia sú zvyčajne namierené proti zlozvykom ako napríklad prestať fajčiť cigarety. Dávame si ich aj preto, aby sme sa naučili zvyky nové, napríklad hrať tenis. Vy sa rozhodujte, aké činnosti prestanete robiť, a ktoré aktivity si osvojíte. Občas máte hmlistú a inokedy jasnú predstavu. Ste sám sebe architektom výberu predsavzatí. V konečnom dôsledku výberom jednej činnosti, jedného predsavzatia, akoby automaticky zamietnete predsavzatia iné. Rovnakým spôsobom si vyberáte nápoj alebo jedlo v reštaurácii. Nebudete predsa jesť a piť úplne všetko rad za radom podľa jedálneho lístka.

Zvyk sám o sebe je vlastne naučené, zautomatizované rozhodnutie. Ráno sa nemusíte rozhodovať, ako si zaviažete šnúrky alebo kedy si očistíte zuby. Konáte zo zvyku. Ak je váš deň plný činností, ktoré iba reagujú na vonkajšie podnety, konáte zautomatizovane, bez úsudku, reflexívne a mechanicky. Konáte zo zvyku a prevažuje Systém 1. Naopak racionálne plánovanie a rozhodovanie o tom, čo budete robiť o hodinu, zajtra alebo o týždeň, to je práca Systému 2. Problém predsavzatí začína v momente, keď začnú Systém 1 a Systém 2 súperiť. Žiaľ, väčšinou víťazí starší brat, Systém 1, akcia – reakcia a naučená slučka zvyku.

  1. Našťastie racionálny mozog, Systém 2.0 je prefíkaný a dokáže Veľkého brata, Systém 1.0 presvedčiť, že sa vlastne nič nedeje a tie tenisky si neobúvate za účelom behania, ale na pohodlné chodenie. Inými slovami, ak chcete začať plniť predsavzatie, tak začnite niečím tak jednoduchým, až to bude pre Systém 1 smiešne. Natíska sa opäť analógia s reštauráciou. Ak si objednáte polievku, nevylejete si predsa naraz do úst celú porciu. Budete jesť po lyžičkách. Chcete robiť 100 drepov denne? Začnite s jedným denne. Stavím sa, že dokážete urobiť jeden drep aj hneď teraz.
  2. Druhou obvyklou prekážkou pri dodržiavaní predsavzatí je množstvo iných záväzkov a činností, ktoré vytláčajú novinky mimo váš časový rámec. Opäť je to záležitosť Systému 2. Premýšľajte, čo musíte urobiť, aby ste mohli svoj záväzok dodržať? Respektíve, čo musíte prestať robiť? V ideálnom prípade máte okrem jasnej predstavy, jasného cieľa, aj systém, vďaka ktorému sa viete rozhodnúť pre správne činnosti, ktorým sa venujete. Ak „toho máte veľa“, tak potom je najvyšší čas pre nekompromisný jarný rez. Zbavte sa záväzkov, ktoré vás brzdia nielen pri tvorbe nových návykov.
  3. Treťou prekážkou pri dodržiavaní predsavzatí je nedôsledné plánovanie. Ak sa vám už konečne podarí zoškrtať záväzky a nájsť si čas napríklad na behanie, neviete kam beh v rámci svojho (doteraz) zvyčajného denného programu zaradiť. Behať ráno alebo po príchode z práce? V rámci obedovej prestávky? V prípade telesných cvičení je lepšie sa poradiť s trénerom, ktorý určí vhodný čas. Sami máme totiž tendenciu činnosti bez termínov odkladať a skĺznuť k tomu, že „ak nepôjdem ráno, pôjdem predsa popoludní“. Napokon večer už sa vám nechce. Nový zvyk musí mať pevné miesto vo vašom rozvrhu. Ideálne, ak nový zvyk umiestnite pred niečo, čo robíte už automaticky. Rutina alebo postupnosť naučených úkonov sa tak stane spúšťačom želaného návyku.
  4. Zvyčajnou chybou tých, ktorí zlyhali pri plnení predsavzatí je, že si ho zabudli zapísať. Ak si niečo zapíšete, dávate myšlienkam fyzickú podobu. Papier na dobre viditeľnom deklaruje váš novoročný záväzok nielen voči sebe, ale aj voči ostatným. Je vedecky dokázané, že zapísané myšlienky získavajú v mozgu významnejšiu, dôležitejšiu pozíciu. Jasne formulovaný záväzok vám umožní jednoduchšie sa naň skoncentrovať kedykoľvek si jeho znenie prečítate. Zapisujte si resp. evidujte aj svoje pokroky, opäť tým posilníte vytváranie nového návyku.

Pre Systém 2 platí zákon klesajúceho medzného úžitku (marginal utility). Čím je niečo vzácnejšie, tým to má pre nás väčší úžitok (pozitívny) a naopak, čím je niečoho viac, tým prináša každý ďalší kus menší úžitok (negatívny). Vrhnete sa  s chuťou na zemiakové lupienky, ale čím ste bližšie ku dnu vrecúška, tým menej vám chutia. Posledné dojedáte už len zo zvyku, mechanickým a naučeným pohybom. Pri vytváraní nových pozitívnych zvykov je práve táto fáza „straty chuti“ najdôležitejšia. Zvyčajne nejde o stratu motivácie a nadšenia do cvičenia, ale o pokles medzného úžitku a zautomatizovanie zvyku. A to je dobre! Systém 1 konečne preberá zvyk od Systému 2, ktorý ho naučil niečo nové. Opakujte si to, keď budete mať v úmysle prestať, lebo „vás to nebaví“. Nebaví to Systém 2, ktorý hľadá stále nové výzvy a zábavu. Systém 1 hľadá a učí sa vzorce. Zjednodušuje. Prestáva vás baviť behať? Skúste behať inú trasu, s iným sparring partnerom alebo trebárs pozadu. :-)