Vyspelosť spoločnosti zmenšuje rozdiely medzi mužmi a ženami v ich schopnostiach vnímania, myslenia, predstavivosti a reči. Naopak, na niektoré rozdiely životná úroveň vplyv nemá. Kým ženy majú lepšiu pamäť, muži ich prekonávajú pri práci s číslami. Odlišnosti medzi oboma pohlaviami sú totiž ovplyvnené tiež biologickými, sociálnymi, aj evolučnými rozdielmi.

Napríklad výskum International Institute for Applied Systems Analysis a Karolinska Institutet na vzorke 31-tisíc ľudí z 13 európskych krajín zistil, že rozdiely v kognitívnych schopnostiach medzi pohlaviami boli späté s vekom, krajinou pôvodu participanta, životnou úrovňou a možnosťami vzdelávania na prahu dospelosti a v strednom veku. Rast životného štandardu a s tým spojené vyrovnávanie prístupu oboch pohlaví k vzdelaniu viedli k zlepšeniu kognitívnych schopností u celej populácie. Ženy sa však zlepšovali rýchlejšie ako muži a mazali ich náskok.

Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že nemožno očakávať úplné vyrovnanie rozdielov medzi pohlaviami. Napríklad v pamäťových schopnostiach alebo pri práci s číslami. Štúdia totiž ukázala, že ženy bez ohľadu na vek, vyspelosť krajiny či rovnosť prístupu k vzdelaniu, prekonali mužov v tzv. epizodickej pamäti, teda v schopnosti zapamätať si čo najviac slov. Naopak muži dominovali v matematickej gramotnosti.

Odlišnosti v kognitívnych schopnostiach medzi pohlaviami zdôvodňuje štúdia Raginy Vermy z University of Pennsylvania rozdielnou štruktúrou nervového prepojenia mozgu, špeciálne v časti mozočku, ktorý je zodpovedný za myslenie. Vďaka tomu majú ženy lepšiu schopnosť sociálnej adaptácie či multitaskingu. Iné štúdie to vysvetľujú v rámci sociálnych faktorov, kde spoločnosť očakáva od žien iné roly ako od mužov.

Tie následne zakomponováva do ich výchovy už od detstva. Časť vedcov hovorí, že ide o dôsledok evolúcie, keď v čase lovcov a zberačov muži pri love potrebovali úplné iné schopnosti a zručnosti ako ženy, ktoré udržiavali oheň a starali sa o deti.