Time manažment

Čas je relatívny pojem. Cesta zo škôlky môže namiesto 10 minút trvať hodinu, lebo sa hráme na Červenú čiapočku a vlka, potom skrývačku a napokon naháňačku. „Ešte minútku“ je slovné spojenie, ktoré v zápale hry na súši či na mori (rozumej vo vani) zaznieva tak 30-krát po sebe. Deti žijú tu a teraz. Carpe diem – užívaj deň. Čas je demokratická veličina. Každý máme nadelené rovnako. Vedzte ale, že narodenie, prvé kroky, prvé slová, prvá besiedka v škôlke, prvé divadlo – to sú top prioritné udalosti, u ktorých chcete stoj čo stoj byť. Akýkoľvek záznam v HD kvalite je len slabou náhradou. Necítite tú správnu „chémiu“ a vaše dieťa vás tam nevidí… Naučil som sa rátať s dostatočnou časovou rezervou a vyhradiť si čas na hry.

Hry a smiech

Vedeli ste, že trojročné dieťa sa smeje priemerne 300-krát za deň? Dospelý človek asi tak 10-krát. To je vážne málo. So synom si užijeme kopec zábavy. Naučil som sa znovu hrať, pretože deti sa hrajú stále a je to pre nich činnosť s najvyššou prioritou. V hre vidia zmysel bez toho, aby ich motivoval plat alebo hrozba sankcií. Sám sa považujem za priemerne zručného otca, no kvôli trojročnému synovi som sa naučil skladať origami, vytvárať ovocie z plastelíny alebo montovať a opravovať hračky. Okrem knižníc a antikvariátov trávim viac času v hračkárstvach a surfovaním po e-shopoch s edukatívnymi hračkami. Pojem gamification u nás dávno funguje v praxi, napríklad nudná konzumácia ovocia sa môže po nakrájaní na kocky a so špáradlom premeniť na zábavný piknik. A nevinná hra sa často spontánne premení na športový výkon.

Športové a eskamotérske výkony

Skúste sa nasúkať do detského kolotoča v zimnej bunde a zimných topánkach. Hodinu kolenačky hrať psa, vlka alebo koňa. Nosiť dieťa „na koníkovi“ alebo spiace do schodov, sú už rodičovská fitness klasika. Pozitíva sú minimálne dve: naučil som sa odniesť nákup aj dieťa (často plus ruksak na chrbáte) a udržiavam sa v akej-takej kondičke. Pripravte sa na to, že budete s drevenou detskou stoličkou simulovať zubárske kreslo, ktoré sa pohybuje nahor a nadol (športovou terminológiou: bicepsový zdvih). Pre budúcich rodičov odporúčam absolvovať kurzy streetworkout, cross-fit alebo jógy. Nadobudnuté zručnosti sa vám zaručene zídu pri zdolávaní detských preliezačiek.

Kreativita a improvizácia

Domyslieť si, čo znamenajú skomoleniny slov a prispôsobiť sa nápadom dieťaťa pri hre – to sú pomerne ťažké oriešky. Vymyslieť také súvislé pásmo zábavy, ktoré sa obmieňa čo 20 minút – to chce riadnu dávku improvizácie. Ako tvrdí Anthony de Mello v knižke Bdelosť, pomenovaním veci, javu, procesu, stráca vec, jav a proces čaro objavovania a pre dieťa je už objavené, teda nezaujímavé. Pojem a skutočnosť sú dve veci, napr. slovo je statické a skutočnosť dynamická. Snažím sa preto aj 100-krát opakovanú rozprávku prerozprávať inými slovami a s inými detailmi. Naučil som sa dať viac priestoru druhej strane, viac a pozornejšie počúvať. Verte mi, že neraz budete improvizovať, čo s nádielkou v plienke alebo kam presmerovať náhlu malú potrebu dieťaťa tak, aby to ešte bolo spoločensky prijateľné.

Trpezlivosť a tolerancia

Metóda pokazenej gramofónovej platne, slová „nie“ a „prečo“ sú deťom vrodené. Trpezlivosť súvisí s time manažmentom, lebo nikdy neviete, či obliekanie pančúch bude trvať 30 sekúnd alebo 10 minút. Naučíte sa prekuknúť a tolerovať falošné zámienky, prečo nespať po večierke a trpezlivo hrať pokazenú platňu. Naučíte sa tolerovať také prehrešky a katastrofy, ktoré sú prehreškami a katastrofami len vo svete dospelých. Vo svete detí je totiž potrebné vyskúšať, či sa dá fixkou kresliť po stene alebo po gauči. Nutné je tiež empiricky overiť, akú má puding viskozitu a či sa vsakuje do koberca. Naučil som sa nevzdávať sa po prvom, druhom ani po n-tom pokuse, rovnako ako dieťa, ktoré zanovito opakovane skúša porušovať zaužívané pravidlá. Napokon, ak by sme všetko ako decká vzdali po druhom pokuse, dodnes nevieme hovoriť ani chodiť.

Všímavosť a empatia

Deti sú neuveriteľne všímavé. Tam, kde u dospelých vládne akási informačná slepota, dokážu ony reagovať. Z rozprávok ich vôbec nezaujíma pointa, ale úplne iné, pre dej často nepodstatné momenty. Okamžite rozpoznajú, či ste nahnevaní alebo to len hráte a svoju výstrahu nemyslíte vážne. Fascinujúca schopnosť, ktorú sa oplatí cibriť. Už sa nebudete čudovať otcovi v obchode, ako môže počúvať a zvládať dieťa, ktoré si zaumienilo, že tú tyčinku jednoducho chce. Latku empatie máte dávno posunutú na jeho úrovni a na rozdiel od pohoršených pohľadov ostatných, takzvaných „dobrých rád“ a „trefných poznámok“ ostatných nakupujúcich a predavačiek vy smerom k nemu vysielate pohľady chápajúce a sympatizujúce. Deti majú potrebu samostatného rozhodovania, chcú a potrebujú si vyberať kedy, s kým a s čím sa budú hrať. Obliekanie, vyzliekanie, umývanie rúk, zubov a presuny práve uprostred hry – to sú pre empatiu doslova skúšky ohňom.

Relax a spánok

Spánková deprivácia vás prinúti spať vtedy, keď spí dieťa. Neskôr budete čítať (pracovať, rozmýšľať, počúvať hudbu…) vtedy, keď dieťa spí alebo je zaujaté hrou. Alebo si dohodnete „striedavú starostlivosť“, kedy vstanete k dieťaťu každú druhú noc. Je tu isté riziko toho, že z ranného vtáčaťa sa z vás stane nočná sova, čo ilustruje aj môj príklad a tieto riadky napísané o 0:07. Hľadanie rovnováhy medzi vlastnými potrebami a potrebami dieťaťa sa netýka len spánku. Ide o kontinuálny proces až do štádia, kedy opustia rodného hniezdo.

Skúsili ste sa niekedy pozastaviť nad tým, o čo všetko nás pripravil čas a aké všemožné predsudky, tabu a „normy“ sa na nás počas dospievania nalepili? Ak vás zaujíma pohľad na svet dospelých očami detí, odporúčam štyri knihy: Chlapec v pásikavom pyžame, Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko, Škola malého stromu a Čudná príhoda so psom uprostred noci.