„Je to skôr otázka osobnostných charakteristík manažéra. Samozrejme, ak niekto má pocit, že on je ten najdôležitejší a nenahraditeľný, v istom zmysle to má svoj význam. Do istej miery to môže byť dokonca aj produktívne,“ hovorí klinický psychológ Martin Miler.

Od istého času alebo veľkosti firmy to však už môže viac škodiť, ako pomáhať. „Je totiž nevyhnutné, aby sa manažér delil o kompetencie, aby vedel veci delegovať a prácu rozdeliť. S trochou humoru by sa dalo povedať, že dobrý manažér je ten, ktorý rozdelí prácu tak, že jemu žiadna neostane,“ dodal psychológ. To však nevyhnutne neznamená, že šéf sa do práce nezapája. Mal by si však uvedomovať, že nie je ten najdôležitejší vo firme na všetko, že na určité veci sú tam šikovnejší ako on. A mal by im dôverovať.

„Ľudia, ktorí dostanú dôveru, si to väčšinou vážia. A dokážu odovzdávať oveľa lepšie výsledky ako keď dostanú všetko presne nalinajkované, čo majú robiť,“dodal psychológ.

Veď na prácu, kde má človek presne určené ako, kedy a kde to má spraviť, nepotrebujú šikovného človeka, na to potrebujú niekoho, kto len plní príkazy. „A to je často skôr dehonestujúce ako povznášajúce. Takže dôvera v schopnosti iného, byť súčasťou tímu, byť niekto „z nich“ a nie byť niekto „nad nimi“ je veľmi dôležité,“ dodal Martin Miler.

Ak sa toto manažérovi podarí, môže sa zbaviť častého neduhu mnohých z nich- čítanie mailov po večeroch a víkendoch a riešenie pracovných záležitostí. Psychológ totiž radí, aby si manažéri našli čas aj pre seba. „Je to totiž tiež otázka psychohygieny. Vôbec, akýkoľvek oddych je nevyhnutný. Aj športovci vedia, že ak chcú podať maximálny výkon, tak musia efektívne oddychovať, bez toho by telo nevydržalo. Problém je, že na tej psychickej úrovni to tak nevnímame. Pritom aj človek, ktorý podáva veľké duševné výkony v práci, nevyhnutne potrebuje nájsť spôsob ako si oddýchnuť. Lebo ak nie, tak je len otázkou času, kedy sa niečo stane,“ dodal M. Miler.