Tvrdí to prieskum, ktorý v spolupráci s Central European University a GfK vykonala firma Target Executive Search, popredná headhuntingová spoločnosť zameraná na vyhľadávanie pracovníkov pre vedúce manažérske pozície.

Prieskum však prichádza aj s pozitívnymi výsledkami, ktoré kladne hodnotia napríklad pracovnú morálku, alebo manažérske schopnosti žien. Pozitívny trend v profesijnom raste sa prejavuje aj u novej generácie slovenských manažérov.

Slovenskí manažéri z pohľadu expatov

V roku 2009, keď boli zverejnené výstupy z prvého prieskumu realizovaného v rokoch 2008 až 2009, patrilo Slovensko medzi krajiny s najlepším hodnotením, čo sa konkurencieschopnosti manažmentu firiem týka. Výsledky z roku 2014 ukazujú, že jeho hodnotenie sa v tejto oblasti zhoršilo. Celkovo sa na hodnotení slovenských firemných pomerov podieľalo 215 expatov a 31 lokálnych manažérov.

„Pokles lokálnej manažérskej kultúry iba reflektuje širšie sociálne, politické a kultúrne prostredie v našej krajine,“ vyjadril sa na túto tému jeden z domácich senior manažérov.

Pokles v hodnotení kvality manažmentu na Slovensku v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy vidí Mariana Turanová, vedúca partnerka slovenskej pobočky Target Executive Search najmä v nasledovnom: „Môže ísť o dôsledok menšieho počtu zahraničných investícií na Slovensku v porovnaní s okolitými štátmi a teda menšej možnosti pre našich manažérov učiť sa firemným princípom platným v západných krajinách. Určitý vplyv má aj tradičná neochota prejaviť svoj názor verejne a stáť si za ním, preferovanie ponosovania doma, alebo medzi kolegami.

Toto „tiché státie v kúte“ je zahraničnými manažérmi považované za nedostatok znalostí a pritom obvykle ide len o nedostatok sebadôvery. Našťastie mladšia generácia slovenských manažérov už týmto netrpí a či už vďaka vzdelaniu, alebo celkovej zmene v spoločnosti, je zvyknutá otvorene prejaviť svoje názory a diskutovať o nich.“

Slovákom, podobne ako manažérom zo susedných krajín, expati vyčítajú už spomínanú slabšiu prozákaznícku orientáciu a servis. Manažéri na Slovensku neradi prijímajú zodpovednosť a iniciatívu v riešení problémov. „Pretrváva silná byrokracia, papiere sú vypĺňané precízne a manažéri radi robia veci zaužívaným spôsobom. To však nie je vždy efektívne pre chod firmy a samotný obchod,” znie jedno z vyjadrení expata v prieskume.

Zaostávame tiež v schopnosti širšieho strategického plánovania, kreativity, motivácie seba i podriadených. „Pracovníci na nižších úrovniach riadenia sú OK, ale slovenskí manažéri ich nevedia motivovať vhodným spôsobom,” vyjadril sa pre prieskum holandský expat.

„Dlhé roky socializmu sa odrážajú aj v myslení ľudí: Povedzte mi, čo treba urobiť a ja to urobím,” zhŕňa zas rakúsky expat. Zahraniční manažéri vidia dôvod okrem iného aj v tom, aké silné sú pozostatky silnej štruktúry a hierarchie vo firmách ešte z minulosti. „Jednotlivci sú úžasní a zruční. Tento individualizmus je však málo podporovaný. Slovensko je pomerne rigidná societa, čo sa odráža aj vo firemných štruktúrach.”

Sme motivovaní profesne rásť

Na druhej strane vidieť na novej generácii slovenských manažérov, ktorí už pôsobia v interkulturálnych podmienkach, aj výrazné posuny smerom k lepšiemu. Objavuje sa generácia, ktorá je flexibilnejšia a adaptabilná. Podľa prieskumu je ľahšie nájsť vzdelaných manažérov, ktorí sú už schopní komunikovať menej formálnym a strnulým spôsobom.

Slovenskí manažéri sú pozitívne hodnotení aj z pohľadu schopnosti dodržiavať dohodnuté termíny, záväzky a stanovené úlohy. „Slovenskí manažéri sú dobre vzdelaní a sú ochotní ďalej sa zdokonaľovať. Hovoria niekoľkými jazykmi a radi spolupracujú so zahraničnými manažérmi, alebo pracujú v zahraničných firmách, nakoľko v tom vidia možnosť profesijného rastu,” uvádza sa v prieskume.

Podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy, sa na vedúcich manažerských pozíciách aj na Slovensku osvedčujú ženy. „Prieskum nezaznamenal rodovú nerovnosť, naopak. Zahraniční manažéri si cenia prístup a prínos žien v riadení firiem,“ hovorí Klemens Wersonig.

„Ženy sa javia efektívnejšie v rozdeľovaní a štruktúrovaní pracovných úloh, v manažmente času a schopnosti delegovať úlohy, ako aj motivovať svojich podriadených,“ uzatvára Mariana Turanová.

Aké je všeobecné podnikateľské prostredie v krajine, aký je štýl riadenia firmy, transparentnosť v podnikaní, alebo aké sú interkulturálne a  rozdiely ovplyvňujúce spôsob vedenia firmy?

Na tieto otázky odpovedalo viac ako tisíc vedúcich manažérov zo západného sveta a ich kolegovia z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. 

Prináša tak popis aktuálnych trendov a najmä cenný pohľad na problematiku manažmentu firiem z prostredia strednej a východnej Európy optikou zahraničných manažérov, ktorí pracujú, alebo v nedávnej minulosti pracovali v reformných krajinách strednej a východnej Európy.

Expati a skúsenosti

Hoci si expati pochvaľujú život v krajinách strednej a východnej Európy a vysoko pozitívne hodnotia osobné kontakty v podnikaní, priateľskosť a spoločenský život, evaluácia pracovných podmienok a návykov nie je vždy jednotná. Väčšinový názor expatov, nezávisle od krajiny v ktorej pôsobili, je možné zhrnúť do vety jedného z nich: „Je to krásne miesto na bývanie, no nie vždy pre prácu a zamestnanie.“

Medzi charakteristiky firiem, ktoré zahraniční manažéri súhlasne označujú ako slabšie, patrí napríklad orientácia na zákazníka. „Zdá sa, že nedostatok proklientskej orientácie je jednou z hlavných prekážok, ktoré firmy musia prekonať pri snahe o silnejšiu konkurencieschopnosť. Je zaujímavé, že domáci manažéri tomuto problému nepripisujú vysokú dôležitosť, zatiaľ čo cudzinci v ňom vidia jeden z dôvodov zaostávania firiem,” uvádza Klemens Wersonig, výkonný riaditeľ Target Executive Search Group.

„Keby sa tento problém spolu s byrokraciou a korupciou riešil, firmy v regióne by mohli znovu napredovať tempom, aké mali po páde režimu a potom znovu po vstupe do Európskej Únie. Zdá sa, že po ekonomickej kríze v roku 2009 o toto tempo prišli,“ dodáva Klemens.

„Domáci manažéri radi robia veci po starom“ a „korupcia je bežná vec,“ tvrdia často zahraniční manažéri.

„Prieskum upozorňuje na niektoré dôležité fenomény týkajúce sa pracovnej etiky a postupov spoločností,“ vysvetľuje Zoltán Buzady, profesor na Katedre manažmentu a organizácie na CEU Business School.

„Aj napriek značnému pokroku je stále málo manažérov, ktorí sa pozerajú na firemné záležitosti strategicky. Schopnosť prebrať zodpovednosť je u manažmentu zriedkavá a systematickosť v práci je v niektorých krajinách stále vystavená kritike. Na druhej strane si v porovnaní so situáciou spred šiestich rokov, podstatne viac manažérov cení firmu v ktorej pracujú. Nie je vylúčené, že na vzťah k zamestnaniu mala vplyv ekonomická kríza. Z akademického hľadiska sú poznatky z prieskumu dôležité. Z tohto dôvodu ich budeme v CEU Business School využívať pri ďalšom výskume, vzdelávacích a profesionálnych činnostiach,“ uviedol Buzady.

Nové pozitíva aj negatíva

V porovnaní s rokom 2009 sa celkové hodnotenie spokojnosti s manažmentom v každej krajine zmenilo. Prirodzene sa tiež líšia názory na vývin manažérskej kultúry z pohľadu expatov a pohľadu domácich.

Rumunsko zvýšilo svoju pozíciu v rebríčku celkového hodnotenia, zatiaľ čo Slovensko pokleslo. Poľsko zabodovalo v niekoľkých kategóriách a stalo sa celkovým víťazom. Expati napríklad tvrdia, že Bulharsko trápi korupcia, alebo že českí manažéri majú problém, ak sa medzi ich klientami, alebo kolegami vyskytne cudzinec. Maďarom zas vytýkajú už spomínanú nedostatočnú orientáciu na zákazníka. Každá krajina má samozrejme aj svoje prednosti.