V ústnej komunikácii je melódia jazyka rovnako dôležitá ako obsah.

Čoraz rozšírenejší je však trend hovoriť vysokým hlasom, kde takmer každá fráza vo vete znie ako otázka. S tým rozdielom, že poslucháč na ňu neodpovedá, pretože sa vlastne nič nepýtate. Problém nastáva, keď chcete položiť skutočnú otázku. Ako bude vedieť poslucháč rozlíšiť medzi vetou a otázkou, keď vkladáte do viet ľubovoľne otázniky?

Rozprávanie vysokým hlasom má viacero podôb. Môže ísť o vetu, ktorá sa končí otáznikom, ale aj o vety, v ktorých sú otázniky takmer za každým slovom. Iným variantom je, že rozprávajúci začne vetu s normálnou intonáciou, ale potom jeho hlas stúpa, až posledné slová alebo frázy znejú ako otázka.

Mohlo by sa zdať, že takáto komunikácia je bežnejšia u žien ako u mužov. Ženy majú tendenciu pridávať viac otáznikov do ich reči a hovoriť viac neisto, čo poukazuje na rozdiely medzi pohlaviami v neverbálnom správaní. Avšak aj muži majú sklon k mutácii vety na otázku.

Hlavným dôvodom, prečo používame reč, je kontrola interakcie. Či už sa snažíte niekoho presvedčiť, aby od vás niečo kúpil, aby s vami súhlasil alebo vám urobil láskavosť, vaša reč je určená na to, aby ste objasnili určité body. Keď vaše slová a vaša reč spolu neladia, dostávate sa do rizika, že bude váš zámer podhodnotený. Váš poslucháč bude zmätený a podozrievavý a bude zázrak, ak vám bude dôverovať.

Je možné, že zmätený bude aj váš mozog. Afektívne a lingvistické rozprávanie sú totiž spracovávané v rozdielnych oblastiach mozgovej kôry. Afektívne rozprávanie používame na vyjadrenie našich pocitov, kedy dávame hlasom najavo, že sa cítime nešťastní, zmätení alebo nahnevaní. Lingvistické rozprávanie je o tom, ako komunikujeme rôzne významy slov.

V prípade, že ste tomuto spôsobu rozprávania už podľahli, pretože ľudia vo vašom okolí tak rozprávajú, môžete sa stretnúť s viacerými problémami a s nepochopením. Predstavte si napríklad pracovný pohovor, na ktorom chcete ukázať, že máte všetko pod kontrolou. Ak hovoríte rečou, kde sú časté otázniky, môže to pôsobiť, že si nie ste istí tým, čo hovoríte. Výsledkom teda bude pravý opak.

Ako teda postupovať, aby ste tento zvyk odstránili? V prvom rade si nahrajte váš rozhovor a vypočujte si ho. Stretnutie s realitou je nevyhnutné. Obklopte sa priateľmi a rodinou, ktorá takto nerozpráva a uvidíte, že sa časom prispôsobíte ich intonácii. Ak si raz uvedomíte, že môžete kontrolovať spôsob, akým rozprávate, budete sa cítiť istejšie. A aby ste vyzerali isto, musíte tak aj hovoriť.