Moderné je spoliehať sa na intuíciu. Vedci sa zhodujú v tom, že keď poslúchnete svoj vnútorný hlas, nemusí to vždy vyjsť. Intuícia nie je inštinkt a na jej kvalitu má vplyv množstvo ťažko uchopiteľných faktorov, ako emócie, osobnostné danosti, situácia, štýl poznávania a aj osobná história. Vyskúšajte preto radšej štyri overené techniky pri rozhodovaní o tom, či povedať ÁNO alebo NIE.

  1. Paretovo pravidlo

Taliansky ekonóm, ktorý pôsobil na univerzite v Laussane, Vilfredo Pareto pôvodne skúmal rozdelenie bohatstva. Zistil a matematicky zdôvodnil, že 80 % všetkého bohatstva má v rukách 20 % ľudí. Paretov princíp alebo aj Pravidlo 80/20 však platí na rôzne príčiny, udalosti, procesy a informácie. Táto asymetria síce symbolická, môže byť aj 70/30 alebo 50/1, ale jasne ukazuje, že existuje veľká, niekde až priepastná nerovnováha. Spomedzi stoviek udalostí má len nepatrná časť veľký vplyv na váš život. Vezmite si len ľudskú reč: 80 % času pri bežných rozhovoroch používame menej než 1 % slov! Vedzte, že 80 % výsledkov dosiahnete počas 20 % vynaloženého času. Ak činnosť nezapadá do týchto 20 % aktivít (ktoré vám prinášajú 80 % zisku), povedzte jej rázne NIE. Ak vám projekt zaberie 80 % pracovného času a končí s neistým (20%) výsledkom, zakývajte mu adieu.

  1. Occamova britva

Františkánsky mních a logik zo 14. storočia, William z Ockhamu vraj tento princíp ekonómie myslenia často a razantne používal a tak sa vžilo označenie Occamova alebo Ockahmova britva. O čo ide? Ak existuje jednoduchšie riešenie, tak ho uprednostnite pred zložitejším a náročnejším. Tento myšlienkový postup je dobre známy z hlbšej histórie, veď už Aristoteles tvrdil, že príroda si volí najkratšiu možnú cestu. Počúvajte preto prírodné zákony. Ak už aj máte niečo hotové, „odrežte“ všetko rušivé a nechajte len toľko, aby riešenie splnilo želanú funkciu. Antoine de Saint-Exupéry údajne hovoril, že dobrý text nie je taký, do ktorého nie je možné nič pridať, ale z ktorého už nemožno nič ubrať. Ak je jednoduchšie povedať NIE, vyslovte ho.

  1. Morálna algebra

Rozhodovanie so zoznamom „pre“ a „proti“, so zoznamom kladov a záporov, sa pripisuje vynikajúcemu mysliteľovi a prezidentovi Benjaminovi Franklinovi. On sám túto metódu porovnávania a analýzy dostupných informácií nazýval morálna algebra. Čistý papier si rozdelil na dve rovnaké okná, ľavé a pravé a vyškrtával pozitívne a negatívne poznámky, vrátane ich „váhy“. Niekedy škrtol vľavo aj v pravo po jednom, inokedy viac vľavo a menej vpravo, v závislosti od závažnosti „pre“ a „proti“. Vhodné je mať už od začiatku stanovené tzv. „vražedné“ kritériá, ktoré musí objekt (subjekt) rozhodovania splniť. Ak sú v kolónke „pre“ a chýbajú, alebo ak sa nachádzajú v kolónke „proti“ a nemali by tam byť, tak povedzte NIE.

  1. Pravidlo 10-10-10

Manželka Jacka Welcha, známeho iaditeľa automobilky General Motors, Suzy Welch napísala útlu knižku s názvom Pravidlo 10-10-10. Formulovala v nej jednoduché pravidlo rozhodovania: Pozrite sa na každý problém s odstupom 10 dní, 10 mesiacov a 10 rokov. Čo sa udeje ak poviete NIE o 10 dní? Budete niesť následky aj o 10 rokov? Veľmi dobre sa dá toto pravidlo kombinovať s morálnou algebrou, keď si nakreslíte okienka v dvoch stĺpcoch, nad každé okienko napíšete: 10 dní, 10 mesiacov a 10 rokov. Stĺpce označíte slovami Pre a Proti. Každé rozhodnutie, vrátane rozhodnutia povedať NIE alebo DOSŤ, vyžaduje isté zhodnotenie potenciálnych dôsledkov v rôznych časových rámcoch. Vyhnete sa tak zautomatizovaným, prchkým reakciám a kognitívnym omylom. Človek má pocit, že dokáže predvídať, že veci nie sú dielom náhody a hľadá vo všetkom systém a poriadok. Keď 26-krát padne čierna v rulete, tak už 27. krát to musí byť červená. Omyl. Šanca, že padne červená je stále 50 : 50.

Nezabudnite, že keď hovoríte „ÁNO“ a myslíte „NIE“, tak si koledujete o problém a zbytočne si vytvárate stres. Rozhodujte sa sami za seba, lebo za vás rozhodne niekto iný. Nedajte sa zmanipulovať kompromisom, pochvalou, lichôtkami, alebo vystrašiť vyhrážkami a osočovaním. Možno vás budú chvíľu nazývať egoistom, ale aj odmietnuť sa dá i s noblesou a racionálnym odôvodnením. Ľudia to ocenia viac, ako keď kývnete na všetko „ÁNO“ a potom kvôli časovému alebo inému tlaku budete kopiť chyby. Hlavne sa však rozhodnite pre jednu z alternatív, aby ste neskončili ako ten osol, ktorého opisuje stredoveký scholastik Johannes Buridan. Osol tak dlho stál a váhal medzi dvomi kopami sena, až zomrel od hladu.