„Správna výchova je podľa mňa taká, v rámci ktorej s úctou pristupujeme k dieťaťu, rozvíjame a podporujeme ho“, hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Lucia Čierňanová z Bratislavy.

Pozor však na prílišnú a prehnanú starostlivosť – dieťa, ktoré dostáva od rodičov všetko, čo chce, to bude v budúcnosti vyžadovať od všetkých. Ak svoju ratolesť príliš obskakujete, odstraňujete mu všetky prekážky, nič mu zo strachu o jeho zdravie nedovolíte robiť, škodíte mu. A z vášho potomka môže vyrásť egoistický a nesamostatný jedinec, ktorý bude chcieť všetko.

Presne toho sa bojí aj štyridsaťročná Zuzana. Má jedinú dcéru, doslova vymodlenú. A sama cíti, že nerobila dobre, keď dcéru nechcela púšťať na preliezky, či na kolotoč. „Bála som sa, že spadne, bála som sa, že v pieskovisku chytí nejakú infekciu, že si na bicykli ublíži. Výsledok? Malá má štyri rokov a všetkého sa bojí. Napríklad aj vtedy, keď sa má sama šmyknúť na šmýkalke. Musím stáť pri nej a pomáhať jej. A viem, že to nie je správne“, dodala Zuzana.

Teraz začína byť na malú prísnejšia, prestala jej na preliezke pomáhať a vyzýva ju, aby to zvládla sama. Síce jej trhá srdce, keď sa pozerá na jej prestrašený pohľad, ale už vie, akú má Kristínka radosť, keď prekoná strach a zvládne niečo sama. Vtedy cíti, že robí dobre. „Dcérke veľmi pomohla škôlka. Učiteľky nemajú čas jej stále pomáhať, naopak, aj mne povedali, aby som sa tak o ňu nebála, že je šikovná, len ju treba povzbudiť a nechať ju samú“, dodala Zuzana.

Druhý extrém sú zase rodičia, ktorí sa snažia z dieťaťa vychovať „silnú“ osobnosť do „tohto sveta“. Pod pojmom „silná“ si však niektorí rodičia predstavujú drzú, príliš sebavedomú bytosť, ktorá nepozná hranice. A tie by malo poznať každé dieťa, pretože aj to patrí ku správnej východe. „Dobre vychovávať dieťa znamená aj učiť ho jasným hraniciam, úcte, rešpektu a ohľaduplnosti voči iným a svetu vôbec“, dodala psychologička.