V experimente s cukríkmi sa testuje, ako dlho dokáže dieťa odolávať zjedeniu cukríka, ak to znamená, že potom dostane dva cukríky, ktoré naozaj chce. Inými slovami, má dieťa sebadisciplínu, aby kontrolovalo svoje impulzy, keď chce dosiahnuť cieľ?

 

Zlou správou je, že naša sebakontrola ako štvorročných predpovedá nielen našu sebadisciplínu neskôr v živote, ale aj naše šťastie. Dobrou správou je, že približne 30 percent štvorročných detí už dokáže zvládať svoje emócie, úzkosť a impulzy dosť dobre na to, aby odolalo pokušeniu aspoň na nejaký čas. Ešte lepšou správou je, že sú spôsoby, ako praktizovať budovanie sebakontroly u detí skorými skúsenosťami, ktoré im pomáhajú, aby to tak chceli.

  1. Základom sebakontroly je dôvera.

Rodičia, ktorí sú responzívni k potrebám ich dieťaťa, podporujú dôveru. Keď sa hladné dieťa zobudí s plačom a rodič ho zdvihne a nakŕmi, naučí sa dôverovať, že jedlo príde. Rodičia pomáhajú dieťaťu dosiahnuť túto úroveň zrelosti rýchlejšie vždy, keď upokoja úzkosť a podporia pocity bezpečia a prijatia.

  1. Deti sa učia regulácii emócií našim modelovaním.

Keď rodičia nedokážu zvládať vlastné emócie, reagujú nahnevane alebo si berú správanie svojho dieťaťa osobne, dieťa dostáva jasnú správu o tom, že život je plný núdzových situácií. Ak chcete vášmu dieťaťu pomôcť v budovaní sebakontroly, regulujte svoje vlastné emócie, zostaňte pokojní a súciťte so svojím dieťaťom.

  1. Deti sa od nás učia reakciám úzkosti.

Keď sa vaše dieťa vyšplhá na vysoký strom, zľakne sa a chce zísť dole, ako zareagujete? Môžete ho s pokojným hlasom navigovať, ako má zísť dole, čím ho učíte sebakontrolu. Ale ak začnete na dieťa hystericky kričať a ťahať ho dole zo stromu, dieťa sa nielen že naučí, že je nekompetentné, ale aj že úzkosť sa netoleruje.

  1. Sebakontrola je možná vďaka rozvoju mozgu.

Väšina detí nedokáže odolať odmene, keď im je dostupná, avšak dospelí to dokážu. Rozdiel je v prefrontálnom kortexe, ktorý dosahuje zrelosť až okolo 25. roku. Posilniť ho môžete práve praktizovaním. Prečo by si malo dieťa zvoliť prekonanie okamžitého impulzu? Pretože je niečo, čo chce viac ako fixovanie sa na daný moment – spojenie s rodičom.

  1. Praktizovanie ju robí dokonalou.

Zakaždým, keď sa dieťa dobrovoľne vzdá niečoho kvôli inej veci, ktorú chce viac, buduje si tým neurálne spoje vo frontálnom kortexe, ktoré sú asociované so sebadisciplínou. Musí ísť však o cieľ dieťaťa. Ak je nútené niečoho sa vzdať, nepraktizuje sebadisciplínu. Ak sa nikdy nemusí vzdať niečoho, po čom túži, nemá šancu cvičiť sa v sebakontrole.

  1. Empatické obmedzenia dávajú deťom prax v sebadisciplíne.

Zakaždým, keď dieťaťu nastavíte hranice, ktoré prijme, trénujete jeho sebakontrolu. Trestanie nepodporuje sebadisciplínu, pretože dieťa si v skutočnosti nevyberie, že prestane niečo robiť, ale je prinútené. Rovnako ju nepodporuje ani liberálnosť, pretože dieťa necíti potrebu prestať.

  1. Čakanie je dobrou praxou – do určitého bodu.

Deti, ktoré sa učia čakať, sa učia tolerovať čakanie, dôverovať, že čakanie im za to stojí a učia sa stratégie čakania. Ak rodič nechá dieťa čakať dlhšie ako je vývojovo schopné, jeho úzkosť z toho, či bude naplnená jeho potreba ho presiahne a začne kričať, aby dosiahlo, čo chce. A ak začne rodič kričať na dieťa, aby počkalo, dieťa sa naučí, že ide o stav núdze, čo sabotuje jeho pokus o sebakontrolu. Rodič sa musí naučiť milujúco pomôcť dieťaťu prekonať úzkosť z čakania.

  1. Deti sa učia sebakontrole prirodzene pri pokuse ovládnuť ich svet.

V dieťati je rozvíjaná sebakontrola, keď je motivované niečím, čo je preňho dôležité. Hra s inými deťmi si vyžaduje, aby zvládali svoje emócie a impulzy. Pečenie koláčov si vyžaduje, aby dieťa počkalo, kým bude koláč upečený. Byť dobrý vo futbale znamená pravidelne trénovať