Nuž, na jej obranu podotýkam, že to dokáže iba v situáciách priamo súvisiacich s prežitím. Totiž, v hlave máme prastaré emočné obvody mozgu, ktoré nás majú chrániť pred nebezpečím. Bolo vám niekedy zle z červených bobuliek? Hlava sa postará o to, aby ste boli presvedčené, že vám z nich bude zle aj nabudúce. Myseľ má tú informáciu dobre uloženú a aby vás ochránila, pošle nával znechutenia alebo odporu, ktorý vás od bobulí odradí. A urobí to už len pri pomyslení na ne, ani ich nemusíte klásť do úst. Toto je ten dôvod, prečo nás môže myseľ úplne vykoľajiť, keď využíva skúsenosti z minulosti. Oplatí sa to brať na zreteľ, aby ste vedeli zdolať svoje bloky v prípadoch, kedy vás skutočne nechránia, ale brzdia.

Na minulosť je výhodné nazerať ako na kartotéku. Zvyčajne sa v nej netreba prehŕňať každý deň, slúži na archiváciu. Minulosť je veľkým zdrojom poučenia a istým prameňom užitočných informácií, ale nie je to miesto, v ktorom máme žiť. Aj keby sme chceli, minulosť nemôžeme a nevieme prepísať. Hoci, niekedy po tom túžime ako po ničom inom. Ak je dnešok rovnaký ako včerajšok, potom aj zajtrajšok bude vyzerať rovnako a budeme sa rovnako aj cítiť, takže budeme mať pocit, že sme uviazli vo vyjazdených koľajách.

Keď chceme, aby sa prejavila budúcnosť, musíme sa z minulosti vymaniť. Potrebujeme sa jej zbavovať a pokračovať v uvedomovaní si toho, že život prebieha práve teraz. Budúcnosť je výsledkom toho, čo si myslíme, čo cítime a čo robíme dnes – práve dnes. Také jednoduché a zložité zároveň.

S opúšťaním minulosti je úzko prepojené odpúšťanie. Rozhodnúť sa pre dar odpustenia znamená zaraziť si myšlienky na pomstu a akceptovať bolesť, ktorú nám vinník spôsobil. Ide o ujasnenie si toho, čo sa nám stalo, prehliadnuť všetky negatívne emócie, ktoré nám to spôsobilo, vyhodnotiť konanie vinníka ako nespravodlivý čin a povedať si: “Áno, stalo sa; beriem to ako fakt, ktorý patrí minulosti, nechcem sa tým ďalej trápiť, ale ísť ďalej a žiť.”

Nechajte myseľ užitočne pracovať pri tom, keď rozmýšľate, plánujete, teoretizujete… Nedovoľte jej však riadiť váš vnútorný život, vtedy budete stratené. Myseľ je totiž majstrom vo vytváraní tisícok rôznych verzií minulosti a vie z nich vyčarovať budúcnosť. Takto vytvorená budúcnosť je však skôr zlý film, než niečo, na čo sa máme chuť pozerať.

A ešte malé varovanie: hoci vynaložíte veľké úsilie v snahe vyhnúť sa vlastnej mysli, je to nevďačná drina. Na okamih, kedy myšlienky zmiznú, by sme mohli čakať aj celý život. Teda, pokým nie ste mníchom z východu meditujúcim odjakživa. Na povzbudenie však dodávam, že myšlienky ani pocity nie sú hmatateľné prekážky. Majú len takú moc, akú im samé prisúdite.

Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk

Viac článkov nájdete na www.KamzaKrasou.sk