Je to depresia alebo syndróm vyhorenia? Ako to spoznám?

Syndróm vyhorenia sa v mnohom môže podobať na depresiu, môžu sa prejaviť podobné príznaky. Ale ak sa tie pocity zameriavajú na samotné zamestnanie, ide o syndróm vyhorenia.

Aké sú teda varovné príznaky?

Človek má rôzne negatívne emócie, pocity smútku alebo naopak hnevu, podráždenosti. Môže začať zabúdať na termíny stretnutí a podobne. Príznačná je aj nechuť ísť do práce, vôbec vstať z postele. Tieto stavy sa môžu tak stupňovať, že aj keď človek do práce príde, nepodá žiaden výkon. Nakoniec sa môže stať, že do práce nie je schopný ani prísť. Vtedy pravdepodobne lekár, ak ho človek navštívi, to vyhodnotí ako depresiu a niečo mu predpíše.

miler3

Naši lekári teda ešte nie sú zvyknutí na diagnózu syndróm vyhorenia?

U nás sa ten syndróm až tak nediagnostikuje, ale dá sa odlíšiť, práve tým, že je to väčšinou zamerané na prácu. I keď na druhej strane je pravda, že to zasahuje aj do osobného života, človek nemá energiu ani na osobné veci, na spolunažívanie s rodinou, je unavený, nevrlý.

Ak sa teda u nás zdiagnostikuje syndróm vyhorenia ako depresia, neužívajú potom tí ľudia zbytočne lieky?

Je pravda, že pri syndróme vyhorenia by nebola nevyhnutne potrebná farmakologická liečba, záležalo by to od hĺbky stavu. Ale zase treba povedať, že aj stredne ťažká depresia sa dá zvládnuť bez liekov, len pomocou psychoterapie. Každopádne, nejaká pomoc potrebná určite bude.

Dobre, ak teda zistím, že trpím pocitom vyhorenia, čo by som mal robiť?

Jedna možnosť je poriadny oddych. Každý človek by mal mať možnosť poriadne si oddýchnuť. Bolo by fajn, keby si mohol vtedy človek dovoliť do práce istý čas nechodiť.

Ako dlho?

Niekomu stačia dva- tri týždne, niekto potrebuje aj dva mesiace. Napríklad v zahraničí sú isté povolania, v ktorých ľudia majú po istom cykle možnosť zobrať si voľno. Často sú to napríklad profesori vysokých škôl alebo vedeckí pracovníci. Tí majú jeden semester úplne voľný, kedy sa môžu venovať len tomu, čo chcú. Toto u nás ešte nepoznáme.

Nemal by človek vyhľadať aj odbornú pomoc?

Určite je prospešné, ak človek vyhľadá odbornú pomoc, nejaké psychoterapeutické sprevádzanie, aby porozumel tomu, čo všetko je za tým, čo sa tam deje. Aby vedel, ako sa pred tým chrániť, alebo ako to nastaviť inak, aby mohol po návrate do práce fungovať optimálne.

Pomôže zmena práce?

Niekedy vo vážnych prípadoch je potrebné zmeniť zamestnanie, človek je totiž, ľudovo povedané, až alergický na tú svoju prácu. Vtedy je potrebné zmeniť buď konkrétne zamestnanie alebo aj celé odvetvie, lebo v tom svojom si už človek nevie predstaviť pôsobiť a hľadá niečo iné. Niekedy si to vyžaduje aj rekvalifikáciu- a práve to sa môže hľadať počas terapie, že čo iné ten človek môže robiť.

V zahraničí sú firmy, ktoré sa o svojich kľúčových zamestnancov vedia postarať, pošlú ho na dovolenku, hoci aj na rok…

U nás je to ešte slabé. Firmy v zahraničí sa práve toto snažia aplikovať do praxe, pretože dlhodobý a spokojný zamestnanec je vždy lepší ako keď sa ľudia príliš často striedajú. Stojí to totiž veľa energie a nakoniec aj peňazí, vyškoliť nových ľudí.