Dôkazom je evidencia úradu práce preplnená absolventmi vysokých škôl, ktorí si márne hľadajú prácu. Odbor, ktorý vyštudovali, nie je na trhu práce taký žiadaný, no keď sa uchádzajú o iné pozície, aj také, na ktoré sú podľa mnohých personalistov prekvalifikovaní, neuspejú.

Prečo? Nuž, darmo majú skúšku z práva, nanič im je aj štátnica z histórie, keď sa uchádzajú o prácu v drogérii, ale nepoznajú ani sortiment, ani fungovanie obchodu a už vôbec nedokážu odhadnúť zákazníka. Pravdepodobnosť, že túto prácu získajú, je malá. No ak aj áno, nový zamestnávateľ musí investovať veľa času a finančných prostriedkov do ich rekvalifikácie. Navyše, úspech aj tak nie je zaručený. Ani pre zamestnávateľa, ani pre mladého absolventa, pretože je takmer isté, že ten si bude ďalej hľadať inú prácu. Hádam len nebude „obyčajným“ predavačom…

Nebezpečné predsudky

Žiaľ, v spoločnosti sa zakorenil názor, že sú povolania a povolania. Niektoré prestížne, iné podradné. A že vysoká škola znamená automaticky úspech na trhu práce a tým pádom aj v živote. No sú to nebezpečné predsudky s alarmujúcimi dôsledkami. Medzi ne patrí napríklad fakt, že až tretina mladých ľudí do 25 rokov je u nás bez práce. Pritom zamestnávateľom chýbajú mladé a energické pracovné sily s chuťou napredovať a rásť.

Zmierniť túto nerovnováhu môže systém duálneho vzdelávania. V rámci neho študenti stredných odborných škôl spolupracujú s budúcimi zamestnávateľmi na tom, aby si vychovali pre seba dokonale vyhovujúce pracovné sily – fundované, odborné a okrem teórie podkuté hlavne praxou.

Peter Fečík z Republikovej únie zamestnávateľov potvrdil, že o tento systém majú záujem nielen najväčší zamestnávatelia na Slovensku, ale aj menšie firmy či živnostníci. Otázkou však zostáva, či oň budú mať záujem aj študenti a v neposlednom rade ich rodičia – teda osoby, ktoré svoje deti pri výbere štúdia a budúceho povolania výrazne ovplyvňujú. Mnohí z nich titul pred menom považujú za cennejší než skutočne praktické vzdelanie s istotou zamestnania.

Čo ich presvedčí?

Do systému duálneho vzdelávania sa zapojila aj spoločnosť dm drogerie markt. „Svojich“ budúcich pracovníkov si vychovávala už pred tým, ako vstúpil do platnosti zákon umožňujúci duálne vzdelávanie, pretože si uvedomovala, že bez fundovaných pracovníkov nebude mať spokojných zákazníkov. Vzdelávanie ponúka v odboroch obchodný pracovník a pracovník marketingu. Čo však presvedčí rodiča, aby dal svoje dieťa študovať za predavačku či predavača? „Určite treba vychádzať z reality. Informácie, ktoré získavame prostredníctvom mystery shoppingu jednoznačne ukazujú, že nie je predavač ako predavač a aj keď sa to môže zdať jednoduché, nie je to práca pre každého,“ dala sa do vysvetľovania Jana Hornáková zo spoločnosti dm drogerie markt. „Opierať sa môžeme aj o skúsenosti našich súčasných žiakov a samozrejme aj o štatistiky z trhu práce, ktoré jasne hovoria o tom, že iba málo mladých ľudí pracuje v odbore, ktorý vyštudovalo. Záujem o odborné vzdelávanie na stredných školách je podstatne nižší ako záujem o gymnáziá. Ale nemôžu byť všetci doktori, právnici či sociálni pracovníci. Trh práce potrebuje ako soľ odborne vzdelaných stredoškolákov!“

Odborník na svojom mieste

Presne tak, trh práce jednoducho žiada ľudí kvalifikovaných na svoje pozície. Byť napríklad obchodným pracovníkom neznamená vedieť ozdobne zabaliť bonboniéru. To možno platilo pred tridsiatimi rokmi. Dnes treba vedieť oveľa viac! „Našich žiakov učíme napríklad vnímať zákazníka z rôznych uhlov pohľadu. Dobrý obchodný pracovník naslúcha potrebám zákazníka a reflektuje na ne. Dôležité sú aj poznatky z oblasti marketingu, tvorby vízií, stratégií, cieľov a ich aplikácia v praxi. Treba vedieť plánovať kvalitatívne a kvantitatívne, poznať organizáciu práce na pracovisku a tiež to, ako sa vedie tím ľudí, ako sa s ním komunikuje, ako ho hodnotiť,“ vyratúva žiadané schopnosti a zručnosti obchodníka v drogérii J. Hornáková z dm drogerie markt. „Je toho naozaj veľa a učebné osnovy stredných odborných škôl zameraných na prípravu obchodných pracovníkov v podstate neboli po obsahovej stránke napasované na potreby zamestnávateľov.“ To už by snáď rodičov mohlo presvedčiť.

Istota aj budúcnosť

Okrem toho, že sa študent zapojený do duálneho vzdelávania naučí naozaj to, čo sa bude v praxi od neho vyžadovať, vo väčšine prípadov má zároveň istotu budúceho zamestnania hneď po skončení školy a mnohí zamestnávatelia im ponúkajú aj ďalšie benefity. Napríklad v dm drogerie markt je prax študentom platená a navyše im budúci zamestnávateľ ponúka podnikové štipendium, gastrolístky počas praxe, preplácanie stravy v škole a zároveň hradenie nákladov spojených s internátom a cestovaním naň. „Podľa mňa by sa mal rodič, ktorý chce pre svoje dieťa to najlepšie, zorientovať nielen vo vysokých školách, ale aj v ponuke duálneho vzdelávania, aby získal povedomie o tom, kde má jeho dieťa sociálnu istotu, garanciu pracovného miesta, priestor pre osobnostný rast, rozvoj finančnej gramotnosti, osvojenie si pracovnej morálky a vybudovaný pocit zodpovednosti. Pretože toto všetko sú atribúty, ktoré dnešný trh práce žiada. Neexistuje lepšia a horšia práca, iba na ňu lepšie a horšie pripravený uchádzač,“ uzatvára J. Hornáková.