1. Ženy sú väčšie romantičky ako muži

Keďže väčšina romantických románov z červenej knižnice a komédií je určených pre ženské publikum, môže sa zdať až neuveriteľné, že muži sú v skutočnosti väčší romantici. Psychológovia používajú tzv. Romantic Beliefs Scale, teda akúsi mierku romantickosti, v ktorej žiadajú probandov, aby hodnotili, do akej miery súhlasia s výrokmi typu: „Čaká ma len jedna skutočná láska“, „Ak niekoho milujem, viem, že náš vzťah bude fungovať, bez ohľadu na akékoľvek prekážky.“ Ukázalo sa, že muži v tomto dotazníku zvyčajne tromfli ženy. Muži sa dokonca častejšie stotožňujú s čisto romantickým pojmom „láska na prvý pohľad.“

2. Pre mužov je dôležitý fyzický vzhľad viac, ako pre ženy

Tento mýtus je založený na pravdivom výsledku mnohých štúdií, v ktorých vedci skúmali, čo je pre mužov a ženy atraktívne. Muži považovali fyzický vzhľad za dôležitejší než ženy. Bližší pohľad na údaje ale hovorí, že fyzickej príťažlivosti dávali prioritu podobne obe pohlavia, len muži štatisticky o málo viac ako ženy. V jednej štúdii mali muži a ženy zaradiť charakteristiky potenciálneho partnera. Muži vzhľad dali na štvrté miesto, ženy na šieste. Faktom zostáva, že fyzická atraktivita pre opačné pohlavie je jedným z hlavných rozhodovacích faktorov napríklad pri tzv. rande naslepo alebo speed-datingu. V tomto prípade sa dokonca rozdiely medzi mužmi a ženami stierajú. Suma sumárum, jedna vec je to, čo tvrdíme v prieskumoch a druhá vec, ako sa naozaj správame v reálnom živote. Vzhľad jednoducho pôsobí na podvedomie rovnako u žien ako u mužov.

3. Ženy nemajú záujem o príležitostný sex

Kým muži sú viac ochotní akceptovať ponuku na nezáväzný sex, záujem žien bol podceňovaný. Dôvodov je hneď niekoľko. Napríklad je spoločensky menej prijateľné, aby ženy vyjadrili záujem o príležitostný sex. K  prieskumom, v ktorých majú respondenti uviesť počet sexuálnych partnerov, sa vedci stavajú skepticky. Muži totiž majú tendenciu počet nadhodnocovať a ženy povedia radšej menšie číslo. Vo finále muži vyzerajú sexuálne aktívnejší. V jednej štúdii vedci preto pripútali účastníkov k falošným detektorom lži, a položili im rovnakú otázku: „Koľko ste mali sexuálnych partnerov?“ Kontrolná vzorka účastníkom – nepripojená na detektor – odpovedala typicky podľa spoločenskej „normy“. Avšak ženy, ktoré si mysleli, že ich polygraf odhalí, si spomenuli na viac partnerov ako muži.

Veľmi silným dôvodom pre tento mýtus je jeden slávny prieskum, ktorý skúmal príležitostný sex ako „sex na jednu noc“. Ide o veľmi minoritnú formu radovánok, ktorá vzniká možno v hollywoodskych filmoch, keď sa stretnú partneri úplne prvýkrát a hneď skončia v posteli. Príležitostný sex treba chápať aj ako sex medzi ľuďmi, ktorí sa už poznajú, boli možno i párkrát na rande alebo sa vyspali s ex-partnerom.

Cliché a mýtus je i tvrdenie, že ženy sú vyberavé a prieberčivé. T.D. Conley skúmala konkrétne situácie, kedy sú ženy ochotné prikývnuť na príležitostný sex. Navodila hypotetickú (i keď bežne reálnu) situáciu, kedy sa prichádza ponuka na nezáväzný sex od celebrity alebo priateľa priateľov, o ktorých sa v komunite hovorí, že „je dobrý v posteli“. Ženy boli rovnako ochotné ísť do postele s takto atraktívnym partnerom, ako keď boli v podobnej situácii muži. Vedkyňa tiež zistila, že ženy rovnako často ako muži zamietajú ponuky na príležitostný sex a že rozhodujúcim faktorom, či ísť alebo nejsť, je vnímaná, predpokladaná sexuálna výkonnosť partnera.

4. Muži a ženy sú úplné odlišné osobnosti a inak vnímajú vzťahy

Mýtus podporuje mediálna pop-kultúra. Vo svojom bestselleri „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“, John Gray tvrdí, že muži a ženy sú tak odlišní, ako keby prišli z iných planét. Pravdou je, že rozdiely pohlaví sú vo väčšine merateľných atribútov pomerne malé. Oveľa viac zavážia rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, ako je medzi pohlaviami. Ak je rozdiel medzi pohlaviami je „štatisticky významný“, neznamená to, že je veľký. Napríklad muži sú štatisticky vyšší ako ženy, ale neplatí to paušálne a nejde o desiatky centimetrov. Rozdiely v osobnosti muža a ženy sú ešte oveľa menšie, než rozdiely v telesnej výške. Napríklad to, že partner má byť láskavá, inšpirujúca a inteligentná osobnosť, uvádzali ako najdôležitejšie vlastnosti obe pohlavia. Snažme sa nezjednodušovať fakty a prehnane zdôrazňovať pravdu a čísla, ale viac pochopiť jeden druhého.

5. Muži a ženy riešia konflikty úplne odlišne

Väčšina dostupných výskumov naznačuje, že muži a ženy neodpovedali na riešenie konfliktov vo vzťahu až tak odlišne. Mýtus pramení z toho, že mnoho párov rieši konflikty podľa vzorca „želanie / vyhýbanie“. Jeden si želá konflikt riešiť a tlačí na druhého a druhý sa vyhýba diskusii. Čím viac prvý tlačí na doriešenie, prediskutovanie problému, tým viac druhý ustupuje, vyhýba sa a zahmlieva, čím sa obaja dostávajú do bludného kruhu a konflikt vyúsťuje frustráciou. V tomto vzorci správania je väčšinou žena, ktorá si želá konflikt riešiť a muž je ten, ktorý ustupuje. Popísané správanie má však viac dočinenia s dynamikou sily (Power Dynamics), než s rozdielmi medzi pohlaviami. Výskumníci odhalili, že ženy nie sú tie „rafiky“, ktoré bežne riešia spory krikom a s valčekom v ruke. Tým, kto viac „tlačí na pílu“ nie je vždy žena ale ten, kto si viac želá zmenu.

Faktom zostáva, že osoba, ktorá vyžaduje zmenu je zvyčajne tá, ktorá má vo vzťahu menšiu vyjednávaciu silu (opäť Power Dynamics), pričom druhý z partnerov chce zachovať status quo. V našej spoločnosti je tradíciou, že väčšiu moc vo vzťahoch má muž, živiteľ a hlava rodiny, ako žena, tak ženy sú často tie, ktoré musia zmenu dosahovať rôznymi technikami – vrátane vzorca „želanie / vyhýbanie“ a pretláčaním svojho názoru.

6. Fyzického násilia a zneužívania sa takmer vždy dopúšťajú muži

Keď sa spomenú obete domáceho násilia, väčšinou si každý okamžite predstaví ženu s modrinami na tvári. Pravdou je, že zranenia spôsobené obetiam domáceho násilia sú vážnejšie, ak ich utrpí žena. Ak je agresorom muž, bude obeť napadať častejšie a s väčšou razanciou. Avšak, muži sú tiež obeťami domáceho násilia. V nedávnom prieskume z Veľkej Británie bolo zistené, že dokonca až 40 % obetí domáceho násilia sú muži (video https://www.youtube.com/watch?v=u3PgH86OyEM ). V celonárodnom prieskume v USA až 12,1% žien a 11,3% mužov uviedlo, že sa za posledný rok dopustili násilného činu voči svojej polovičke. Pravdepodobnosť vzniku domáceho násilia je rovnaká zo strany žien aj zo strany mužov. Muži sa často boja spoločenského tlaku a nálepky „zbabelec“, a preto domáce násilie zo strany manželky / partnerky taja.

Skúste brať vžité rodové stereotypy s rezervou a nadhľadom. Niektoré sú natoľko zavádzajúce, že ak je v nich aj zrnko pravdy, tak ľudia ju majú tendenciu zveličovať. Niekedy až natoľko, že nehľadia na individualitu každého vzťahu a človeka.